Duch
Duch
Jej tvár žiarila. Nebolo to šťastie, ale niečo celkom iné! Pristúpila ku mne a ja som o krok kročila dozadu. Necítila som strach, ale prišlo mi to vhodné. Pozerala na mňa tými nenormálne veľkými očami a čakala, čo urobím. Ja som sa len v úžase pozerala. Nebola som schopná rozmýšľať. Čo to vlastne vidím?Vidím ju vôbec? Nenamýšľam si to len? Nie je to všetko len sen? Áno, je, upokojovala som sa. Jej ruka sa blížila ku mne a čakala som , kedy moje telo zaregistruje dotyk, ale neprišlo to. Jej ruka prešla cezomňa. Zovrelo mi žalúdok. Veď to nie je možné. Len ak by to bol... duch.