Červená
Červená
Pozrela som sa na jej tvár. Nevidela som žiadny výraz. Ani bolesť, smútok, beznádej....Nič. Len tam ležala s otvorenými očami a pozerala niekde do blba. Pristúpila som k nej o krok. Nehýbala sa. Stále sa upierala na ten istý bod. Myslím, že pozerala do rohu miestnosti. Pozrela som sa tým smerom. Nemala tam čo obdivovať. Znova som uprela zrak na ňu. Stále nič. Žiadny pohyb... ale niečo sa predsa len pohlo. Z pod jej hlavy začala vytekať červená tekutina. Čo to bolo? Bolo to logické, čo by to mohlo byť, ale nevedela som si predstaviť, čo to môže byť. Klesla som na kolená a dotkla som sa tej tekutiny, bola teplá. Pomaly mi to dochádzalo- bola to krv. Ale ako sa k nej dostala krv? Čo sa jej mohlo stať, že jej krváca hlava? Potom som sa pozrela na svoju ruku od krvi. Prišlo mi to nechutné. A vtedy som zbadala vázu vo svojich rukách. Bola to ťažká kryštálová váza. Prečo ju mám v rukách? Nedokázala som si spomenúť, keby som ju zobrala do rúk. Pozrela som na jej okraj. Bol červený. Ako sa aj tam, do čerta, dostala krv?! Absolútne mi toto všetko nedávalo súvis. Čo sa tu stalo? Ale došlo mi to....Zabila som ju.