MRCHA- 7.KAPITOLA
30.9.-streda
Dnes som sa do školy vybrala s veľmi dobrou náladou.Keďže moje plány s Patrikom vychádzali úžasne,bola som ku všetkým milá.
„Ahoj Stela!“pozdravila som najväčšiu školskú štetku.Ona na mňa len vypúlila oči(na ktorých mala dosť veľa farby),že čo sa deje,že sa s ňou bavím a vrtela ďalej svojím zadkom po chodbe.Matúš si tiež všimol moju dobrú náladu a pribehol ku mne.
„A ty čo máš takú dobrú náladu?“zabľabotal ironicky. Neviem prečo mi už konečne nedá pokoj? Veď sme sa rozišli. Asi má z toho komplexy.
„Nemôžem mať dobrú náladu?“odsekla som mu. Nedám sa tak ľahko nashnevať.
„Ale samozrejme,že áno.Máš novú obäť?“jeho tón bol stále ironický.
„Obäť?“vypleštila som na ňho oči,akoby som o ničom nevedela. Samozrejme som vedela, že už asi prišiel nato, že mením chalanoc ako ponožky. Teda nie celkom... Ale no... teraz si možno myslíte, že som rovnaká štetka ako Stela. Ale uisťujem vás, že to tak absolútne nie je. Ja chalana na začiatku vzťahu fakt mám rada. A Stela chodí s chalanom, aby sa predvádzala a aby všetkým ukázala, že s koľkými už chodila, čo je podľa mňa dosť úbohé. Ja nemôžem zato, že po čase toho chalana, s ktorým chodím prestanem mať rada....
„Ano,veď vieš,ty si tá známa lámačka mužských sŕdc.“vysvetľoval mi. Na chvíľu som sa zamyslela a povedala:Aha.Myslel si na to,či už s niekým chodím?“hrala som nechápavú.
„Ak tomu teraz hovoríš tak,tak áno.“už mi začínal liezť na nervy. Potrebovala som náš rozhovor čo najskôr ukončiť
„No áno,ale ešte to nie je oficiálne.“povedala som a zrýchlila krok,takže ma už našťastie neprenasledoval.
„Ahoj Karina!“zapišťala Martina,keď ma zbadala.
„Čau!“už mi prešla dobrá nálada.
„Poradila by si mi,v čom mám ísť s chalanom na prvé rande?Laco ma konečne pozval.“hovorila celá natešená.No ja som na ňu nemala práve náladu.
„Daj mi pokoj s tým!“odvrkla som jej.
„No tak Karina,prosím!“prosíkala.
„Však máš vlastný rozum!Používaj ho a nepýtaj sa ma všetko ako malé decko!“nahnevala ma,že ma furt otravovala a zrejme sa aj ona nahnevala,lebo už sa mi v ten deň vôbec neprihovorila.Nejako extrémne mi to však nevadilo.
„Čaves!Tak ako bolo na velejbale?“privítal ma bozkom Patrik.
„Super,trénerka asi nemala svoj deň!Dosť to preháňala,ale pohoda.“usmiala som sa.Tuším začínam byť zamilovaná alebo...Ja neviem.Neviem,čo je to láska a ak je toto láska,tak to je úžasný pocit.
„Práve preto len korčuľujem.Tam nie sú žiadne pravidlá,len jazdíš ako cítiš.“rozhovoril sa chalanisko.Hehe.Tak som ho nechala.Porozprával mi všetky pocity,ktoré má pri korčuľovaní.
„No,ale dosť zlý pocit bol,keď som si zlomil ruku!“chytil sa pri tom za pravú ruku.
„Ty si mal zlomenú ruku?“prekvapila som sa.Myslela som si,že Patrik je taký nezmar.
„Mal.Dokonca dvakrát a tú istú!Odvtedy radšej nosím chrániče.“zachechtal sa.
„Ale keď si ma prevalcoval na chodníku,vtedy si nemal žiadne chrániče.“rozpamätala som sa ma naše stretnutie.
„No nejako som sa vtedy zabudol.“odvetil mi.
Bolo mi s ním celkom dobre,len...nejako sme sa nudili.Kecali sme o všeličom možnom,ale nebola to taká zábava akoby som si predstavovala.Nevedel ma až tak rozosmiať ako...
Domov som prišla o ôsmej večer. Bola som unavená ako pes, takže sa mi už učiť absolútne nechcelo. Rozvalila som sa na posteľ a začala rozmýšľať... Ale do mojich myšlienok zrazu prišiel Lukáš.
„Karina? Máš chvíľku?“ pokevedal, keď mi bez zaklopania vtrhol do izby. Toto fakt milujem. Čo keby som robila niečo, čo by iný nemal vidieť?! Našťastie také nikdy nerobím, ale tá možnosť tu je.
„No...Čo potrebuješ?“ rozhodla som sa byť milá. Predsa len je to môj brat.
„Chcem sa s tebou porozprávať.“ Hovoril to smutným tónom. Asi tu vážne pôjde o niečo vážne.
„Och...Fíha...Tak hovor.“ Bola som dosť prekvapaená, že chce riešiť so mnou vážne veci.Veď nikdy pred tým sme to nerobili.
„No ide o to...Že ma opustila moja priateľka. Simonka.“ Povedal mi. Ale o tomto som už vedela. O čo mu ide?
„Ale veď o tom už viem . Hovoril si mi to...ani neviem kedy.“ Bola by som fakt zvedavá, o čo mu ide.
„Hej, ale ja by som ju chcel naspäť. Nevedela by si mi nejako pomôcť?“ fíha Lukáško. Toto som od neho nečakala.
„No počkať, počkať...Prečo sa s tebou vlastne rozišla?“ nejako som zabudla na dôvod, ani neviem, či mi to vlastne hovoril.
„No našla si lepšieho.“jujky! Tak toto musel byť pre ňho úder pod pás. Chudák.
„Ou...aha...a koho?“ bola som zvedavá, lebo z čieto nezainteresovaného hľadiska si myslím, že Lukáš je celkom fešák. Čierna ofinka do očí...Taký vysnívaný typ každej baby.
„Tak sa volá, že Vlado. Ona s ním chodila predomnou, no a ževraj si uvedomila, že má stále rada jeho.“ Vysvetľoval mi ľúbosný život Simonky.
„Aha. Tak, ale keď má rada jeho, ja nedokážem zariadiť, aby mala zase rada teba.“ V tomto som mu nedokázala pomôcť, len ak by som mala nejaký elixír lásky, ktorý nemám, keďže nie som žiadna čarodejnica. Zatiaľ...
„Ja viem. Ale tak keby som jej kúpil nejaký drahý darček. To dievčatá poteší.“ Hľadal riešenie.
„V tom máš sídce pravdu, ale drahým darčekom si ju nekúpiš, keď má rada toho Vlada, či čo za meno to má.“ Nehovorila som z vlastnej skúsenosti, pretože ja som skutočne zamilovaná ešte nebola, ale myslím si, že to v skutočnosti takto nejak môže byť, nie?
„No...Vedel som, že nebude dobrý nápad za tebou ísť. Aj tak mi nepomôžeš.“ No super. Teraz začal vyniť mňa. Ale sakra nech pochopí, že nie som čarodejnica a nevyrábam elixíry lásky.
„Lukáš! Prosím ťa pekne! Srdcu nerozkážeš!“ bola som donútená použiť túto otrepanú frázu. Dúfala som, že to takto pochopí lepšie, no nie. Dokonca sa mi zazdalo, že mu v očiach vidím slzy. Ja viem, že emáci sú nejak extrémne preemotivovaný, ale že až natoľkoto. Veď ja som videla naposledy plakať Lukáša, keď mal osem a nejaký kamarát mu pokazil autíčko na diaľkové ovládanie...Toto som nečakala.
„Fajn!“ odsekol mi a vybehol z mojej izby.
„Lukáš! Stoj!“ kričala som za ním,ale kašľal na mňa. Dúfam, že nespraví žiadnu hovadinu, ako má vo zvykoch.
Potom večer som o tom ešte rozmýšľala, či by som fakt nedokázala niečo urobiť, ale nič ma nenapadalo. Ani drahý náhrdelník z bieleho zlata by nezabral....Že prečo biele zlato? Lebo ja ho mám rada, tak ho asi budú mať radi aj ostatné dievčatá. No, ale Simonka má asi radšej Vlada ako biele zlato....
Komentáře
Přehled komentářů
:D oo dievčence moje to ste ma potešili :) dikes
for mm
(lucy, 9. 10. 2010 19:45)mno mm ja uz len cakam na tie zapletky co si mi prezradila heh :D .... tak pis pekne takto dalej moja best friend toto este bude na vykladoch v obchode ;)
Uzasne
(Jitulo , 9. 10. 2010 10:17)milka starsne dobre to je...fakt zo zivota a velmi dobre to pises....;) dufam ze budes pokracovat :) drzim ti palce :)
:):):)
(Milka, 9. 10. 2010 19:47)