MRCHA-17.KAPITOLA
29.10.-streda
Mala som pocit,že dnešný deň bude dobrý,ale nebol ani zďaleka dobrý! Veď sa to dozviete o chvíľu, že prečo.
„Pekná sviňa si ty!“podišla ku mne Martina na prestávke.
„Ďakujem. Aj ty,ale až po mne.“usmiala som sa.
„Ja som vždy vedela aká si, ale že až takto....To som si nemyslela.“pozerala na mňa z odporom. No mne to vôbec nevadilo. Hlavné bolo pre mňa ďalšie zlomené chlapčenské srdce.
„Jaj Martina neotravuj ma! Mám ťa plné zuby!“povedala som jej úprimne a odišla z miesta,lebo to nevyzeralo tak, že by sa chcela pohnúť.Videla som ako sa z mnou pohla s otvorenou fľašou vody. Jané, jej úmysel bol obliať ma, ale nevyšlo jej to. Ako náhle sa ku mne priblížila, potkla sa o niekoho tašku a voda skončila na nej a nie na mne. Takže to je fajn. Akoby ma niečo chránilo. Ale to je len dobre....
Po škole som mala veľkú potrebu sa ísť pochváliť Mišovi. Keďže mal menej hodín ako ja v ten deň ,bol už doma.Tak som sa za ním rozbehla domov.
„Čeves!“vrhla som sa mu do náručia, keď som ho zbadala.A nemal tričko!
„Ahoj! A čo ty tu?“prekvapil sa.
„Prišla som sa pochváliť. Inak pekné tepláky.“pochválila som mu staré vyťahané sivé tepláky, ale to som asi mala pochváliť radšej jeho hruď.Ale vyzeral v nich(v tých teplákoch) rovnako dobre. Wau! Doteraz som si ani poriadne neuvedomila, aký je sexy.
„Díki.“vyrušil ma z mojich snov.
„Nemáš začo.“povedala som.
„No poď ďalej.“ustúpil konečne z dverí.
„Máš doma niekoho?“hneď som sa domácky usadila na kresle v obývačke.
„Nie, rodičia prídu až v piatok. Išli do Paríža.“povedal radostne.
„Do Paríža? Načo?“prekvapila som sa.
„Majú výročie svadby.“povedal romanticky. „Dáš si niečo?“
„Ano! Teba!“ale toto som radšej nevyslovila. „Nie.“vydýchla som.Ešte nikdy som z neho nebola tak vzrušená.
„Tak s čím si sa mi prišla pochváliť?“spýtal keď sa natlačil ku mne do kresla.Hurá!
„Rozišla som sa s Patrikom.“stále som mala príliš hlasný dych.
„Aha,to je super...“mala som pocit,že je zo mňa nervózny. „Je ti dobre?“stále sa tak o mňa staral. Ako to,že som to nevidela? Asi som si to všetko uvedomila pri tom bozku a teraz ešte viac.
„Áno, len by som ťa najradšej zjedla.“musela som si zahrýznuť do pery, aby som to nevyslovila.
„Je ti fajn?“spýtal sa opäť, keď som neodpovedala.
„Hej, iste...“hovorila som a kukala po ňom ako by som naňho každú chvíľu mala skočiť
„Fajn...“sedel tam a díval sa na mňa ako na blázna, ale ešte aj jeho pohľad ma vzrušoval.
„Je tu teplo!“vydýchla som a začala si vyzliekať kabátik.
„Karina! Naozaj si v poriadku?“do riti!Načo sa to furt pýta? Čo ma radšej nezoberie do náručia a nezačne vášnivo bozkávať?
„Nie!“nadvihla som sa.
„Bolo mi to podozrivé...“začal rozprávať, ale okamžite stíchol. Ako by aj mohol rozprávať, keď mal plné ústa? Plné ústá mňa!
„Čo robíš?“zasmial sa Mišo.
„To čo chceš, chcem, chceme už dávno.“dýchala som mu na hruď.Nemohla som nič hovoriť. Potrebovala som ho len cítiť, nič iné som momentálne k životu nepotrebovala.
„Kari! Prestaň!“odtlačil ma zo seba.
„Čo je?“prekvapila som,keď ma odtlačil. Na odmietanie som nebola stvorená.
„Poďme radšej do mojej izby.“povedal so smiechom. Ja som sa zasmiala a poslušne som cupkala vedľa neho.
A už asi viete, že čo nasledovalo. Bola som šťastná ako nikdy a neľutujem, čo som spravila a ani neľutujem, že to bolo s Mišom. Celý čas som ho mala pri sebe a nevšimla som si, že on je ten pravý. Nechápala som prečo, ale teším sa,že som to už pochopila...
No a zhodnotenie dnešného dňa: Dnešný deň naozaj nebol dobrý! Bol úžastný!!!
O PÁR TÝŽDŇOV NESKôR
Môj románik s Mišom bol fakt krásny. Vášnivé bozky, dotyky....to všetko bolo veľmi fajn. Bol to asi môj najdlhší vzťah. Rozišli sme sa krátko pred Vianocami. Že prečo? Dvaja ľudia s egom ako sme mali my dvaja dokopy spolu nemôžu fungovať. Po vzájomnej dohode sme sa rozišli. Nikto nedal kopačky nikomu, aby sme si nepošpinili svoje dobré meno a zase sme kamaráti, čo si spolu zájdu na disku, pokecajú spolu, kúpia si extrémne predražené darčeky na sviatky.... Tento vzťah nám vyhovuje najviac. Obaja máme v krvi zvádzať, zviesť, použiť a odhodiť.
Momentálne riešim nového chalana. Nedávno sa prisťahoval do našej štvrti. Volá sa Sergio a je zo Španielska. Svoj príchod jeho rodina odôvodnila, ako prisťahovanie za biznisom. Aký už len biznis vedia riešiť na Slovensku. Nechápem... V každom prípade som rada, že je tu Sergio. Zatiaľ spolu chodíme von venčiť jeho psa, nemeckého ovčiaka. Ten nám fakt pomáha zbližovať sa. Pedpokladám, že po čase spolu začneme chodiť. Neskôr ma prestane baviť a rozídem sa s ním... Ako vždycky.
Keby sa rozbor môjho príbehu rozoberal raz na hodine literatúry, znelo by to asi takto: Hlavná postava Karina prechádza charakterovou premenou, keď je jej brat v nemocnici, uvedomuje si ľudské hodnoty, no po čase sa vracia do pôvodného stavu. Opisuje sa tu veľmi realisticky zvrátenosť doby. Ako sa asi bude raz nazývať tento štýl? Bol barok, klasicizmus, romantizmus... Toto by sa možno mohlo volať...hm... Zvrátené 21. storočie!!!
no vidis
(Milka, 19. 4. 2011 19:06)