Stránka mojej tvorby

28.10.-utorok

            „Ahoj Patrik!“ objala som Patrika, keď sme sa po škole stretli pred školou.

„Ahoj Kari.“ objal ma tiež a pobozkal. Mišo sa bozkáva o dosť lepšie.

„Ideme?“ spýtal sa.

„A kam to vlastne ideme?“ bola som zvedavá.

„To je prekvapenie.“prekvapenia mám rada, ale dosť som sa bála, čo vyvedie tentoraz.

„Ejha, mám sa báť?“ zasmiala som sa.

„Nie, bude to dobré.“ trochu ma to upokojilo. Cestou na „miesto prekvapenia“ sme kecali, o tom aký sme mali deň a podobne.... Keby len tušil, že ten jeho bude o chvíľu zlý, zlý, veľmi zlý.

            „Tak a sme tu!“ povedal pred jednou kaviarňou. Ja som naňho vypleštila oči, že čo je to už len za prekvapenie pozvať ma do kaviarne.

„Poď.“ povzbudil ma,keď som bojazlivo zastala.

„Fajn...“ bolo to podozrivé.

„Keďže ti vtedy piatok prišlo zle a nemohla si sa zoznámiť s mojím bratom, napravíme to teraz.“ povedal nadšene, no mne stúpol tlak na 180! Do riti! To bolo vážne. Chcem sa s ním rozísť, ale nie takýmto spôsobom. Ja som chcela byť na koni! Ja sa chcem rozísť a on mi nemôže spraviť cirkus a rozísť sa so mnou!

            „Ahoj Karina!“ podal mi ruku Matúš, keď sme došli ku stolu, kde sedel.

„Čau.“ povedala som bojazlivo.

„Patrik o tebe veľa rozprával, konečne viem, kto je tá Karina.“vyzeral naštvane.

„Hej...“ ja som sa takto ešte nikdy necítila.

„Patrik?“ pozrel na Patrika Matúš. „Môžem ti aj ja niekoho predstaviť?“ povedal tajomne.

„No jasné.“ potešil sa Patrik, ale ja nie.

„Toto je moja nová kamoška Martina!“ povedal, keď spoza jednej steny vystúpila Martina s diabolským úsmevom na tvári. Toto divadielko si museli dho nacvičovať.

„Ahoj Karina!“ usmiala sa na mňa. Nie! Ona im to povie! Nie!!!

„Čau!“ odzdravila som sa.

„Vy sa poznáte?“ Patrik vyzeral zmätene.

„Áno, sme spolužiačky a donedávna sme boli aj kamošky.“ hovorila Martina sebavedomo.

„Aha, no tak sa aspoň nemusíte zoznamovať.“ potešil sa. Ach či je len ten Patrik nechápavý!

„Ako sa zdá, vyhrala si stávku.“ hovorila ďalej Martina. Ja ju zavraždím! Nebetón! Ja som sa radšej neozvala iba kukala do blba.

„Však?“ podrgla ma, keď som nereagovala.

„Čo?“ tvárila som sa, že o ničom neviem.

„No predsa stávku Mišom.“ vysvetľovala.

„Akú stávku?“ do rozhovoru sa zapojil aj Patrik.

„Stávku....“začala hovoriť Martina, ale ja som jej skočila do reči, nevedela som, čo mám povedať, ale chcela som to povedať ja.

„Stavili sme sa s Mišom, či ťa zbalím. A stalo sa!“povedala som sebavedome. Nenechám si rozdupať svoju česť. Ja sa rozídem s ním, nie on so mnou! To si ešte žiadny chalan nedovolil. A Patrik veru nebude prvý!

„Čože?“ Patrik opäť nechápal. Teda, kedy on vlastne chápal?

„Áno, ako počuješ! Predtým som chodila s Matúšom, ale začal mi pripadať príliš úbohý a nudný, tak som si položila latku vyžšie!“ hovorila som bez zľutovania.

„Čože?Ja som ti pripadal úbohý a nudný?“ prekvapivo sa na mňa pozeral Matúš.

„Samozrejme, že áno!“ povedala som pokojne.

„Aha no fajn!“ nevedel zareagovať Matúš.

„Tiež si myslím,že je to fajn. A viete čo bude ešte fajn? Keď teraz štýlovo dám kopačky tuto Patrikovi.“ ukázala som drzo prstom naňho. Chytila som zmrzlinový pohár, čo mala Martina pred sebou a vyliala som mu ho na hlavu. Bola to sranda. Vždy som to videla vo filmoch a túžila som to urobiť a konečne sa stalo. To budem mať čo Mišovi rozprávať.

Potom som sa pobrala za veľkého potlesku preč z kaviarne. Prítomní si zrejme mysleli, že som prišla svojmu ex priateľovi na neveru. Páčilo sa mi, že publikum stálo na mojej strane. Videla som ani trochu nie nadšené tváre Patrika, Matúša a Martiny. A toto bol môj cieľ. Že som sviňa? Áno, úplne s vami súhlasím.