Stránka mojej tvorby

24.10.-piatok

             Júúúúj!Dnes sme písali hnusnú písomku z fyziky.Asi nedopadne najslávnejšie.Ťahák som mať nemohla,lebo učka má oči všade,takže mno...ale tak niečo som vedela.Nejaké vzorce som tam načarbala,aj čísla som tam dala aj výsledok mi vyšiel celkom schopný,ale mám zlý pocit.Tak isto ako z celého tohto dňa.Bojím sa,ako dopadne.

„Nechceš prísť k nám dnes po škole?“ozval sa v telefóne nadšený Patrikov hlas.

„Čože?“dosť ma to zarazilo.

„No,či by si k nám nechcela prísť?“opakoval.Už som u nich bola,ale nie za éry chodenia s Patrikom,ale s Matúšom.

„No ja neviem či je to vhodné.“vyhovárala som sa.

„Ale je to vhodné!Určite.Aj brat by ťa rád spoznal.“hovoril Patrik nadšene,ale pri slove brat ma striaslo.

„Aha,ale ja...ja...“nevedela som vymyslieť dobrú výhovorku.

„Ale no tak,neboj sa.“nedal sa Patrik.

„Ale ja sa hanbím.“trepla som len tak od veci.

„Aha,tak to sa nemusíš!Brat je v pohode a rodičia budú ešte v práci,takže žiadne stresy.“na toto som už naozaj nemala čo vymyslieť,tak som musela súhlasiť.

„No tak dobre.“hlesla som.

„Tak prídem po teba po škole.“zavelil a zložil.A s týmto človekom som chcela chodiť!Ts!Osud je sviňa,aj keď ja osud mením podľa toho ako sa mi páči.Takže....

Vôbec nepochopím ako som si ešte pred pár dňami mohla myslieť, že som doňho zamilovaná. Veď on sa poriadne ani nerzlúči a zloží. To už a Matúš bol od neho zdvorilejší. Toto je úroveň!

            „Tak?Si pripravená?“spýtal sa ma narešený Patrik,keď sme sa sretli pred mojou školou.

„Jasné.“hrala som nadšenie.A on tomu samozrejme uveril.Som rodená herečka.

Išli sme k nim autobudom,čo nebolo práve po mojej vôli,ale čo už?Časy sú ťažké.

Autobus zastal a potom sme išli asi 200 metrov až som zočila krásny,mne známy,ale hrala som sa,že sa obzerám a nepozerám presne na ten dom.

„Tak tento veľký žltý dom je náš.“ukázal prstom smerom k domu.Ten dom sa páčil,ale na náš „barák“ nemá.

„Tak poď!“vyzval ma.Vstúpili sme cez veľké vchodové dvere.Ako sme vošli na pravo bol drevený držiak na kabáty,ktorý som raz skoro prekotila,keď sme sa vášnivo boskávali s Matúšom.Ach,staré zlé časy!Dobre,že sú už za nami.Pohľad mi neskôr padol na hnedú tašku,ktorá ležala pri koženej sedačke.To znamenalo,že Matúš je doma.Bol to dosť veľký problém.

„Sadni si.“ukázal mi miesto na sedačke.Mali krásny poriadok,také niečo u nás neexistuje.

„Díki.“usmiala som sa.

„Dáš si niečo?“bol veľmi zdvorilý.

„Mno...čo máte?“hrala som nevedomú,ale vedela som,že doma vždy majú 100% pomarančovú šťavu a nejaké minerálky.

„Pomarančovú šťavu,minerálku,colu.“ale čo!Do ich apetítu pribudla cola.No toto?To je pokrok.

„Tak mi daj tú colu prosím.“to som u nich ešte nepila,treba vyskúšať.O chvíľu nabehol aj s pohárom coly,podal mi ho a sadol si ku mne na gauč.

„Aký si mala deň?“spýtal sa ma,keď som si dala glg.

„V pohode,až na tú písomku z fyziky.Som proste na fyziku antitalent.Tuším mám nejakú fyzikofóbiu.“zarehlila som sa.

„Fyzika?Tá je u mňa v pohode, ak chceš môžem ti s ňou pomôcť,keď budeš chcieť.“ponúkol sa.

„No jasné.Si zlatý,tomuto učivu,čo práve preberáme aj celkom rozumiem,ale bude aj ťažšie,tak ťa potom využijem.“znova som sa zarehlila,v poslednom čase to robím často.Zrazu som počula dupot nôh.To práve schádzal z poschodia Matúš!To bol dosť veľký problém!Rýchlo som musela niečo vymyslieť.

„Patrik?Kde máte záchod?“vyhŕkla som.

„Tam tie dvere.“ukázal na jedny z množstva deverí.Ja som potom rýchlo odbehla na záchod a načúvala som o čom sa bavia dvaja bratia.

„Tak máš tu tú babu?“spýtal sa Matúš.Zdalo sa mi,že si vtedy prisadol k Patrikovi.To znamenalo,že tam plánoval dlho zostať.Joj!To neznamenalo nič priaznivého pre mňa.Čo mám robiť?Nemajú vetraciu šachtu,cez ktorú by som ušla ako vo filmoch?Aha majú!Hurá!Ale tá je veľká len 10x20 centimetrov.Mám dobrú postavu,ale cez to sa nepremestím.Smola.Zrazu som dostala nápad.Zahrám,že mi zle.A tak som začala vydávať zvuky ako by som zvracala.Kašlala som,pľula do záchoda,len aby to vyzeralo ako zvracanie.A podarilo sa. O chvíľku mi Patrik klopkal na devre,že čo sa deje.

„Si v poriadku?“pootvoril trochu.

„No nie veľmi,niečo som asi zjedla,čo som radšej nemala.Neodprevadil by si ma domov?“spýtala som sa zničene.

„No jasné,pôjde s nami aj Matúš.Nebude ti to vadiť?“joooj!len to nie.

„Ale bude.Nechcem aby ma videl v takomto stave.“povedala som  a dala som si kapucňu na hlavu,aby ma Matúš nevidel.Rýchlo som vybehla z ich domu a potom aj Patrik dobehol.

„Ako to,že ti tak náhle prišlo zle?“zaujímal sa cestou.

„Ja neviem...“nemala som práve chuť rozprávať sa s ním.

„Aha,no mne sa také nestáva,že mi len tak zrazu príde zle.“mudroval.Ach!

„No vieš,ty si predsa len chlapec a ja dievča.Je nejaký rozdiel medzi našimi telami.“zamudrovala som aj ja.

„No veď hej.A ako vidím už ti je aj lepšie.“opzrel mi hlboko do očí,čo mi je od neha obzvlášť nepríjemné,keďže sa bojím,že sa prezradím s Matúšom.

„No áno,je mi lepšie.To robí ten vzduch.“vymyslela som,ale tak vzduch naozaj pomáha.

„Hej...Tak už sme tu.“poznamenal,keď sme zastali pred naším domom.Nahol sa po pusu,ja som ho však radšej nebozkala. Ale tento má už akú logiku! Počul. Že som „vracala“ a predsa by ma bozkával?! Nechutné!

„Sorry,ale radšej nie,uvidia nás rodičia,tí by zase kecali.Niekedy zajtra môžeš aj ty prísť k nám.Zajtra totiž odchádzajú.“potešila som sa.On to zrejme nechápal.To sú veci,o ktorých sa viem rozprávať len s Mišom.Rýchlo som vbehla dnu,tak ani nestihol protestovať,ani sme sa nedohodli,kedy sa najbližšie uvidíme.A nevadí mi to.

            Doma som sa pripravovala na diskotéku.Dúfam,že nepôjde Patrik,lebo moje verzia preňho je,že mi je zle.

Zrazu mi zazvonil telefón:Kari?Môžem ísť?“našťastie to bol Mišo.

„Hej,už som hotová.“povedala som nadšene.

„Pôjde aj Martina.“oznámil Mišo.No „super“ !V poslednom čase si nejako nerozumieme,takže neteším sa...

„Načo si ju do čerta volal?“rozčúlila som sa.

„Ja som ju nevolal.Ponúkla sa sama.A nemal som to srdce odmietnuť ju.“hral sa na milosrdného.

„Aha!Takže zrazu robíš charitu?“zasmiala som sa.

„No áno.Fajn tak už idem po teba.Martina príde na miesto.“povedal a zložil.

            „Čau!“pobozkal ma na líce,keď prišiel. „Ideme?“spýtal sa pre istotu.

„Ahoj Miško!“zvolala nadšená mama,keď zbadala Miša vo dverách.

„Dobrý deň.“slušne sa pozdravil.Niekedy ma jeho slušnosť fascinuje.

„Idete spolu von?“usmievala sa ako mesiačik na hnoji.

„Ano mami a máme na ponáhlo,tak čau.“zasiahla som predtým ako by sa pustili do horlivéo rozhovoru.

            „Pekne si nás odfajčila.“pochválil ma Mišo,keď sme už boli v aute.

„Súhlasím.“potešila som sa.

„Veľmi ti prekáža,že pôjde aj Martina?“spýtal sa po chvíli mlčania.

„No prežijem to s ňou,ale nadšená nie som.V poslednom čase nám to nejako nefunguje spolu.Zmenila sa.“hovorila som smutne.

„Aha...Tak nabúce ju už nejako odbijem.“povedal ochotne.

            Ahojte!No konečne ste tu!“skočila nám do náručia Martina,keď nás uvidela.Do riti!Akoby bola nafetovaná,či nie?No proste som nebola na takéto jej zvyky zvyknutá.

„Ahoj Martina.“precedila medzi zuby,keď som sa jej vymanila z náručia.

„Ako sa máte?“usmievala sa na nás.

„Fajn...“nemala som náladu na dôkladné rozhovory.

„Poďme dnu,je mi zima.“povedal Patrik a viedol nás vedľajším vchodom bez vstupeniek.To je už tak,treba si vedieť nájsť spôsob ako sa dostať dnu zadarmo.

„Dámy,dáte si niečo?“Mišo bol opät náramne pozorný.

„Hej,dones mi prosím sprite.“poprosila som.

„Aj mne.“žmurkla na mňa Martina.Čo je lesba?

„Tak ako pokračuje plán s Patriom?“spýtala sa,keď sa Mišo vyparil.

„V pohode...“bola som stručná.

„Matúš ešte nevie,že s ním chodíš?“Martina sa do toho príliš začínala starať.Štvalo ma to.

„Nie a dúfam,že ani nebude.“povedala som s náznakom úsmevu.

„No tak to držím palce.“mala som z nej dosť zlý pocit.Potom sa ma ešte povipytovala nejaké veci o našom vzťahu,zatancovali sme si a potom Martina zmizla.

            „To čo bolo?“vydýchla som si,keď opustila diskotéku.

„Ja neviem,aj mne pripadala čudná.“súhlasil so mnou Mišo.

„Akoby mi bola robila výsluch alebo ja neviem...“rozmýšľala som nahlas.

S Mišom sme si ešte trochu zatancovali.Dosiahol dokonca,že som si niečo vypila,ale bol to len jeden pohárik ani neviem čoho,dosť silno to chutilo...Našťastie to skončilo tak,že sme sa v aute rozlúčili francuzákom a ja som vbehla do domu.Predsa len neverná Patrikovi nechcem byť. Aj, keď on mi zrejme bol. Zistila som si o tej babe viac z tohto telefonátu:

„Ahoj, to som ja...“vyslovila som nezrozumiteľne svoje meno, aby si myslela, že som nejaká jej kamoška. „ Volám z maminho mobilu, lebo môj sa niekde stratil. Ja som len to chcela, že ako sa ti darí s Patrikom?

„Ach čaves Miruš...“ zrejme mi na to skočila. Super! „ No s Patrikom? Super! Je to s ním úplne iné ako s ostatnými. Rozumieme si.“ Rozprávala mi.

„Tak to sa teším s tebou. A kedy máte najbližšie stretko?“ vyzvedala som.

„Sľúbil mi, že sa stretneme zajtra. Strašne sa teším. Ináš si chorá? Lebo máš taký zachrípnutý hlas.“ No do riti!

„Och áno.“ Odkašlala som si. „Tuším pôjdem k lekárovi. No ja musím ísť. Maj sa!“ a zložila som. To bolo o chlp.