MRCHA-11.KAPITOLA
Dni počas, ktorých sa Lukáš zotavoval ubiehali strašne pomaly. Bolo to asi tou rutinnosťou. Každý deň to isté. Škola, nemocnica, domov.... Ale stáli pri mne dvaja najlepší ľudia, ktorých som za svoj život spoznala: Patrik a Mišo. Bola som fakt rada, že boli so mnou a že v tomto období boli so mnou.
Vyriešil sa takisto prípad Borisa. Predstavte si, že mal priezvisko Krpec. Chudák chlapec. Možno aj zato takúto sektu zorganizoval, že ho za mala šikanovali za meno. Veď koho by aj nie, keby sa volal Krpec?! Dostal za to basu na tri roky. Tak mu treba....
Zaujímavé nebola naozaj nič, čo by sa oplatilo spomenúť. Ale vlastne je tu jedna príhoda.
Sedeli sme spolu v parku s Patrikom a zrazu mu zazvonil mobil. Zdvihol ho. Z telefónu som počula, len pišťavý dievčenský hlas. Zachytila som nejaké slová, ktoré hovorila, ale tvárila som sa pred Patrikom, že som nič nepočula. Tie slová boli napríklad : „ľúbim“, „teším sa“, „neviem sa dočkať“ Patrik dal vždy kladnú odpoveď. Veľmi by ma bolo zaujímala, kto to bol. Však som to nakoniec aj zistila.
„Kto to bol?“ spýtala som sa s miernou výčitkou.
„Kamoška.“povedal akoby nič.
„Fakt?...“spýtala som sa zamyslene. Tuším som trochu žiarlila.
„Naozaj....Čo žiarliš?“uisťoval sa vo svojom dobrom odhade.
„Nie.“zaklamala som. On mi to pravdepodobne zhltol aj s navijakom, lebo sa už ďalej nepýtal.
Na druhý deň sme sa zase stretli. Boli sme u nás doma. Patrik odbehol na záchod. Medzitým mu prišla sms-ka. Viem sídce, že sa cudzie osobné veci nemajú pozerať, ale nedalo a prečítala som si tú sms-ku. Stálo v nej: Ahoj Paťko. Strašne sa teším na piatok. Dones aj ochranu. Číslo som si odpísala pre istotu do mobilu. Nikdy nevieš....
No ty kokso! Že ochranu. Patrik si nevšimol, že som mu pozerala mobil a tak, keď sa vrítil, sedela som s úsmevom na tvári na sedačke a chlipkala sprite.
„No?“ Patrik nevedel čo povedať.
„Ehm...Prišla ti sms-ka.“oznámila som mu. Zobral mobil do ruky.
„Ale, veď mi neukazuje, že mám novú....“protestoval.
„Nuž...Vieš, ja som chcela pozrieť, koľko je hodín a náhodou mi to otvoilo...“ vysvetlovala som mu.
„Aha,“ zase nemal slov. Začal si ťukať do mobilu. Našiel sms-ku a usmial sa. „Čítala si ju?“ spýtal sa.
„Nie!“bola moja okamžitá odpoveď. „Vlastne...no trochu som možno z nej zachytila.“ Priznala som sa nakoniec.
„A? Ako si si to vysvetlila?“ zaujímalo ho.
„Nijako. Pod pojmou ochrana mohla mať tá baba na myslis chrániče na kolená, nie?“ hľadala som výhovorky sama pre seba. Ale pri tom som si bola celkom istá, že tou ochranou to dievča myslelo kondómy.
„Si úžastná! Je to presne tak! Tá baba chodí často do skate parku a tam sme sa aj zoznámili. A zajtra s ňou plánujem ísť zjazdiť do skate parku v Trnave. Bude tam vraj nejaká veľká akcia. Preto ani nemôžem prísť na zajtrajšie stretko, práve som ti chcel aj povedať.“ Aha jasné! A ten skatepark zahŕňa mäkkúčkú posteľ, stlmené svetlá, jahody, šľahačku a šampanské. A ja som totálna krava....Jané!
„Aha. Dobre, fajn....“ tvárila som sa akoby nič! No ja som už mala svoj plán vymyslený! Znesiem veľa! Ale opdvod od svojho priateľa nie! Toto je veľa! Skončil si chrobáčik!
fuha
(Mimi123, 26. 1. 2011 19:07)