Ako sa zo mňa stala... štetka - 24. kapitola
24. kapitola
Je celkom výhodné hrať niekoľko dní urazenú. Bolo super, ako sa Rado pokúšal získať si späť moju priazeň. Nezostalo to len pri jednom náramku. Veru nie! O pár dní na to som dostala kabelku značky Chanel. A v nej som našla pár diamantových náušníc. A, samozrejme, som ocenila aj to, že sa ku mne správal ako med. Ešte nikdy ku mne nebol milší. Dokonca po mňa ešte aj do školy raz prišiel.
Dosť som sa čudovala na tom, že Lukáš na toto celé nereagoval. Nie, nebehala som polonahá po ich dome len v otcovej košeli, ale bola som tam za posledný týždeň častejšie. Presnejšie štyrikrát. A z toho sme mali angličtinu len dvakrát. Mala som pocit, že to mladý vníma tak, akože im len pomáham práve v domácnosti. Raz som im totiž navarila večeru. Asi mu ani nenapadlo, že baba, do ktorej bol sám buchnutý teraz spáva s jeho otcom. Uf! Keď si to tak uvedomujem, prechádzam z extrémov do extrémov!
„Keď skončíte, dáme si nejakú fajn večeru?“ spýtal sa ma Rado, keď som k nim prišla v piatok večer ako obyčajne učiť angličtinu.
„Ty budeš variť?“ spýtala som sa prekvapene.
„Skôr som myslel, že objednám pizzu,“ poškrabal sa za uchom.
„Ako nejakí tínedžeri,“ zasmiala som sa a on sa zahanbil.
„Spoľahni sa, nejako to poriešim,“ uzavrel tému jedlo a dlhým bozkom sme sa rozlúčili a ja som zašla za Lukášom.
„Aj dneska u nás budeš večerať?“ spýtal sa ma Lukáš namiesto toho, aby mi povedal minulý čas od slovesa buy.
„Ehm… neviem ešte,“ odvetila som červená ako rak. Príliš skoro som sa začala vytešovať, že si mladý nič nevšimol.
„Fajn,“ odvrkol a napokon mi aj prezradil, že minulý čas od buy je bought.
„Lukáš, vadí ti to?“ spýtala som sa ho vážne. V hrdle mi navrela hrča a tak trochu mi prišlo zle. To sa predierali na povrch výčitky svedomia.
„Nevadí,“ odvetil, ale ani na mňa nepozrel. V poslednom čase sa na mňa pozeral fakt len v krajných prípadoch. Tak moje tušenie o tom, že ma berie ako výpomoc v domácnosti bolo nesprávne.
Vadilo mu to a veľmi.
Keď sme skončili s angličtinou, cítila som sa fakt blbo. Mala som chuť od Burdovcov čo najskôr vypadnúť, Radovi sa vyhovoriť na niečo. Ako som vyšla z Lukášovej izby, začula som dva mužské hlasy. Jeden patril Radovi a druhý mi bol tiež až podozrivo známy, ale nedokázala som ho identifikovať len tak bez vizualizácie. Opatrne som sa blížila smerom, odkiaľ išli hlasy. Ledva som sa udržala na nohách, keď som na gauči vedľa Rada uvidela sedieť Urbana! V ruke mal pohárik od whiskey a na niečom sa práve hlasne smiali. Skôr než som sa stihla spamätať, ma obaja zbadali. Začernelo sa mi pred očami a naplo ma na zvracanie.
Vymenili sme si jeden veľavýznamný pohľad s Urbanom a ja som musela ísť na záchod. Ledva som dobehla nad misu a obsah môjho žalúdka skončil na jej spodku. Ako mi mohlo prísť tak zle len z pohľadu na toho úchyláka?! Chvíľu som sa spamätávala na záchode, hľadela som na seba do zrkadla, dodávala si odvahu vyjsť von. Dúfala som, že Radovi nič neprezradil. Aj keď vyzerali ako dobrí kamaráti. Kto vie, o akých svojich tajomstvách vedia. Čo ak sa Urban zveril Radovi, ako v súčasnosti „kláti“ mladú blbú študentku, ktorá silou mocou chce vyštudovať prekladateľstvo, aj keď na to zrejme nemá?! A čo ak sa aj Rado zveril Urbanovi, že má novú mladučkú milenku?! Čo ak…
Uvedomila som si, že musím prestať rozmýšľať o rôznych katastrofických hypotézach. Napokon som nabrala odvahu a vyšla z kúpeľni. Chlapi sedeli v nezmenenej polohe. Akurát nápoju vo fľaši ubudlo.
„Kam si tak zmizla?“ spýtal sa ma Rado, keď som nesmelo prišla do obývačky.
„Prišlo mi zle,“ odvetila som a pri slove „zle“ som naschvál pozrela na Urbana, aj keď som ho fakt nemala radšej dráždiť.
„Si v pohode?“ vyskočil Rado na nohy a objal ma rukou okolo ramien. Z tohto gesta som pochopila, že Urban vie, že som Radova milenka.
„Hej, už mi je lepšie,“ povedala som a on ma zatiaľ posadil na gauč medzi seba a Urbana. Prečo?!
„Toto je môj dobrý kamarát Peťo, toto je Simona,“ predstavil nás po chvíli.
„Peťo, teší ma,“ vystrel ten úchyl ruku oproti mne. Mala som chuť mu do nej napľuť! Hral tú pretvárku neskutočne dobre.
„Simona,“ schmatla som ju a schválne ju potlačila maximálnou silou.
„Takže ona je tvoja…“ ozval sa Urban. Chcel ma dostať do úzkych.
„Doučujem Lukáša,“ ozvala som sa, aby som mu dala najavo, že nie som vôbec vykoľajená. Aj keď presne to odrážalo môj stav.
„Vážne?“ spýtal sa a pozrel na Rada. Obaja sa zasmiali. Ten smiech od Rada bol ako kopanec do brucha. Uvedomovala som si, že Rado má na konte slušnú zbierku mileniek, ale prečo sa na tom museli zabávať práve predo mnou?
„V podstate,“ odvetil Rado a nalial whiskey aj mne. Ani som nečakala, že ma ponúkne, schmatla som pohár a vyliala ho do seba. Okamžite mi vyhŕkli slzy, ale neprišlo žiadne romantické gesto od Rada ako vtedy v Paríži.
„Mala by som ísť domov,“ povedala som rázne po chvíli, keď sa začali baviť o politike. Postavila som sa, lebo som mala pocit, že ma ani jeden z nich nepočul.
„Ani sme nejedli,“ povedal a nasilu ma posadil späť. Majetnícky oblapil moje koleno a hladil mi ho rukou, druhou zase silno rozhadzoval okolo seba, až som mala pocit, že mi ňou jednu vylepí. Bol pod parou. A Urban tiež.
„Ani nie som hladná,“ povedala som, keď som sa opäť dostala k slovu.
„Čo?“ pozrel na mňa očkom. Veľmi ma totiž nevnímal.
„Že nie som hladná, idem preč,“ povedala som ráznejšie a opäť sa postavila. Úspešne som sa vyšmykla z obývačky a už som sa aj obúvala v predsienke.
„Prečo robíš scény?“ zastal si nado mňa Rado. Ani som si nevšimla, kedy prišiel.
„Aké scény?“ vážne som nemala pocit, že by som robila dáke scény. Chcela som len zmiznúť z tejto nepríjemnej spoločnosti.
„Vráť sa späť a pekne poslušne tam seď,“ pohrozil mi, akurát nedopovedal druhú časť hrozby.
„Načo tam mám sedieť? Veď sa vy bavíte aj bezo mňa,“ odsekla som a venovala sa zaväzovaniu šnúrok.
Rado mnou trhol za rameno a chtiac-nechtiac som sa musela vyrovnať a čeliť jeho rozzúreným očiam.
„Povedal som, aby si sa vrátila,“ precedil cez zuby a len-len, že mu z úst nezačala striekať pena.
Pochopila som, o čo tam šlo. Chcel ma mať pri sebe ako dáky doplnok. Aby mal občas kam položiť ruku. Aby mu mal kto dolievať a napokon, aby ho mal kto uložiť do postele a na dobrú noc mu vyfajčiť.
Videla som na ňom, že začína byť nervózny. Radšej som sa vyzula a poslušne sa s ním vrátila do obývačky. Urban tam sedel a víťazoslávne na mňa hľadel.
Celý večer som bola napätá, či Urban nepovie nejakú nevhodnú poznámku. Obaja chlapi sa však opili a aj tak by si nič neboli pamätali.
Lukáš bol celý ten večer v izbe. Čudovala som sa mu, ako sa dokáže separovať predtým čo sa dialo len za dverami jeho izby. Radovan na jednej strane kritizoval Angelu za jej alkoholizmus a čo robil on?! Opíjal sa s kamarátom a svoju milenku nútil, aby pri tom bola! Ideálna rodinka! Bolo mi z neho na nič. Ale najviac mi bolo zle samej zo seba.
Urban sa spakoval domov okolo dvanástej. Musela som mu zavolať taxík a naložiť ho do neho. Celou cestou od domu k taxíku (čo bolo asi nejakých 10 metrov) mi do ucha šepkal, ako ma pretiahne. Mala som ho chuť strčiť do kríkov, ktoré rástli pri dome Burdovcov a poštvať na neho dáke divé psy.
Potom som sa vrátila do domu, že si vezmem veci a nepatrne sa vytratím. Nemala som žiadnu chuť na Rada. Keď som však vošla, Rado stál v predsieni s rozopnutou košeľou a neskutočnou chuťou na sex. Za iných okolností by som mu nevedela odolať, stále vyzeral dobre, ale po dnešných udalostiach som ho mala chuť vyfackať.
„Idem domov,“ zahlásila som, keď vystrel oproti mne náruč a zrejme čakal, že mu do nej celá šťastná skočím.
„Nie, nie. Zostaneš tu,“ povedal a pohol sa mojím smerom.
„Rado, je tu Lukáš. Nechceme, aby sa niečo dozvedel,“ povedala som potichu a obišla ho, aby som si vzala kabelku.
„Ten už dávno spí,“ hodil rukou a oblapil ma zozadu.
„Pusti ma, prosím ťa,“ povedala som a snažila som sa vymaniť z jeho pevného zovretia.
„Budeš robiť, čo ti poviem ja,“ zavrčal a pritlačil ma o stenu v predsieni. Vlepil mi tvrdý bozk.
„Rado, ja nechcem,“ bránila som sa a vytáčala som hlavu do boka. Ruky mi chytil tak šikovne, že som nimi nemohla hýbať.
„Ale ja chcem!“ vypľul zo seba a už ma aj ťahal za sebou do spálne. Cestou som sa potkýnala viac ako on, ktorý bol opitý. V spálni ma bez zmilovania sotil na posteľ a tenké tričko, ktoré som mala na sebe, mi roztrhal. Uvedomila som si, že bude lepšie, ak sa nebudem brániť, lebo aj tak dosiahne svoje. Tak som len zavrela oči a nechala ho, nech si vybaví svoje telesné potreby. Celé to trvalo našťastie len nejakých desať minút. Keď zo mňa vytrtkal dušu, zvalil sa na bok a mňa si majetnícky pritiahol k sebe a rameno si prehodil cez môj bok. Pre mňa to bolo, samozrejme, maximálne nepohodlné a jeho to, samozrejme, vôbec ale vôbec netrápilo. O chvíľu som počula už len ako odfukuje vedľa mňa.
Pamätáte sa ešte ako som nedávno hovorila, že som ho milovala. Tak toto bol okamih, keď som si uvedomila, že ho nenávidím!
Kam si zmizla? :P
(nina, 31. 5. 2015 20:44)