Ako sa zo mňa stala... štetka - 17. kapitola
17. kapitola
Prebudila som sa na ohromnú bolesť hrdla. Asi nebol najlepší nápad ísť na silvestrovskú chatovačku len v mini šatoch. Keď som otvorila oči, aj tie ma neskutočne rezali, slabúčko som si ich pretrela rukou, ale nič to nepomohlo. Na chvíľu som ich ešte zavrela, ale uvedomila som si, že lepšie to už nebude.
„Milo, pusti ma,“ pomykala som Milovou rukou, ktorú mal prehodenú cezo mňa. Pripadala mi nenormálne ťažká.
„Čo jeee?“ spýtal sa, tuším, ešte zo spánku.
„Chcem ísť domov,“ povedala som naliehavejšie.
„Čo? Už?“ otvoril konečne oči a začal hľadať mobil, aby zistil, koľko je hodín.
„Hej, no tak,“ hmýrila som sa ďalej, až bol napokon nútený vstať aj on.
Schmatla som šaty zo stoličky a rýchlo sa vytratila do kúpeľne, kde som aspoň ako-tak chcela zo seba spraviť človeka.
Keď som vyšla z kúpeľne, Milo už stál nastúpený pred „našou izbou“ so slovami, že ma zoberie domov. Neodmietla som.
Cesta od chát síce nebola dlhá, no mne momentálne pripadala byť večnou. Svoju nekomunikatívnosť som zvaľovala na chorobu a občas som si ospravedlňujúco odkašľala.
„Si tam pekne nachladla…“ zhodnotil Milo, aby niečo povedal.
„Hej, teším sa z toho. Dobre sa mi bude učiť chorej na skúšky,“ posťažovala som sa.
„To dáko dáš. Kedy ideš do Nitry?“ spýtal sa ma a ja som vedela, o čo mu ide. Bude chcieť ísť so mnou.
„Ja vlastne ani neviem, kedy mám prvú skúšku,“ hodila som rukou a nepatrne sa zasmiala.
Milo mi to zhltol a ďalej sme cestovali v tichu.
Zastal pred naším vchodom, ja som rezko vyskočila, poďakovala mu a zmizla.
Nasledujúce dni boli otrasné. Bola som chorá, mala som slabú horúčku a neustále ma dráždil kašeľ. A k tomu všetkému som si učila Staršiu slovenskú literatúru a Úvod do štúdia jazykov, ktorý mi pripadal fakt zaujímavý. A to teraz, výnimočne, nie som ironická. Najmä etymológia. No aj napriek tomu by som si vedela predstaviť príjemnejšie prežitý čas.
Krutá realita prišla a ôsmeho januára som sa už teperila autobusom naspäť do Nitry. Trochu som oľutovala, že som Milovi nepovedala, kedy idem späť. Mohol ma vziať on a nemusela som sa tu teraz tlačiť v preplnenom buse po prázdninách.
Nejdem vás dlho napínať, skúšku z literatúry som napokon zvládla na B-čko a bola som veľmi spokojná. Na druhý deň som mala skúšku z Úvodu do štúdia jazykov, čo bola ústna skúška a ani som netušila, aký úžasný mám ústny prejav – dostala som A-čko. Výborne! Mala som zo seba radosť.
Prišiel víkend. Osamela som. Najbližšiu skúšku som mala mať v utorok, ale rozhodla som si dať deň zaslúženého voľna. Plánovala som celý deň nič nerobiť a večer zájsť do fitka.
Klop-klop! Začula som klopanie na dverách. Hneď mi napadlo, kto to môže byť.
„Čau, suseda!“ pozdravil ma veselo Milo.
„Ahoj,“ usmiala som sa na neho a schválne neustúpila z dverí. Bol by sa vovalil dovnútra.
„Ako žiješ? Skúšky idú?“ spýtal sa ma a pripadal mi príliš veselý.
„Ale áno, dneska mám práve oddychový deň,“ odvetila som, „ty ako?“
„Ja super, mám už len dve skúšky a potom konec!“ odpovedal.
„To máš super,“ vydýchla som a bola zvedavá, prečo vlastne prišiel.
„Keď už máš ten oddychový deň, nechce sa ti ísť do fitka?“ spýtal sa ma.
„No plánovala som tam ísť, ale len tak okolo večera,“ odvetila som a prekrížila si ruky na prsiach.
„Poď teraz, ľudia sú leniví v sobotu ráno, nikto tam nebude aspoň,“ presviedčal a ja som sa presvedčiť nechala a tak sme už o desať minút vykračovali bok po boku do Mlynov.
Milo mal pravdu. Fitko zívalo prázdnotou. Všetci športuchtiví ľudia boli zrejme ešte „rozbití“ po včerajšku.
„No nevravel som ti?“ zvolal víťazoslávne Milo. Zaujímalo by ma, prečo mal takú dobrú náladu.
„Hej, hej, super. Idem sa prezliecť,“ oznámila so mu a pobrala sa do šatni.
Keď som sa prezlečená vrátila, Milo už dvíhal činky, tak som sa pripojila k nemu a vzala do ruky dve štvorkilové činky a začala svoju zostavu. Milo sa našťastie nepokúšal o komunikáciu. Aj tak som nerada rozprávala počas cvičenia.
Hodina a pol prebehla strašne rýchlo a keď som sa dorazila na bicykli, ledva som dokázala prejsť do šatne. Všetko ma bolelo a to bol presne ten pocit, ktorý som milovala po cvičení.
Vyzliekla som si prepotené veci, pripravila si uterák a vošla do sprchy. Dosť nerada som sa tu sprchovala; asi vás to prekvapí, ale áno, som hanblivá. Pustila som vlažnú vodu a ochladila svoje rozpálené telo. Začula som otvorenie dverí. Pomyslela som si, že prišla nejaká športuchtivá fuchtľa. Dúfala som, že to nebude dáka lesbička a nepríde ma očumovať.
Bola som otočená chrbtom k „vstupu“ do spŕch a skoro som spadla z nôh, keď som zacítila niečie ruky na mojom bruchu. Zároveň ma ten „neznámy“ pobozkal na plece.
„Čo to?!“ skríkla som a rýchlo sa otočila k úchylákovi.
„Pokoj, to som ja,“ prehovoril hlbokým hlasom Milo.
„Milo, čo tu chceš?“ štekla som poň a snažila sa zakryť všetko, čo som len dokázala dvoma rukami, škoda, že som ich nemala viac.
„Chcem ťa,“ prehovoril opäť hrubo a keď som sa pozrela dole, pochopila som tú zmenu hlasu.
„No tak, prestaň,“ odtláčala som ho od seba, keď sa na mňa celý lepil a jeho „napätosť“ som už mohla aj cítiť.
Milo sa samozrejme nevzdával a ja som prestávala mať chuť mu odolávať. Ruky z brucha presunul nižšie. Zišiel mi do podbruška a ja som celá zmeravela. Trochu som cúvla a oprela sa chrbtom o studené kachličky v sprche. Horúca voda padajúca na moje prsia, tvrdé a chladné kachličky na mojom chrbte, plus Milova ruka tam, kde som najcitlivejšia… Chápete ma, nemohla som odolať, a tak som sa tomu pocitu poddala naplno. Jeho prsty sa pohybovali najprv úplne pomaly, priam trýznivo. Vzdychla som.
„No tak…“ precedila som pomedzi pery a objala ho okolo krku.
Milo trošku pridal na intenzite, ale dával mi to poriadne vyžrať. Cítila som, ako každú chvíľu explodujem, ale keď to už-už malo prísť, Milo ubral a nechal ma prosíkať do posledného okamihu. Keď to konečne prišlo, hlasne som skríkla a netuším, ako som sa vôbec udržala na nohách. Myslím, že sa o to pričinil Milo, ktorý ma držal a nenechal ma spadnúť.
„Ty kokso…“ vydýchla som, keď som sa konečne dostala k sebe.
„Ja vyhoviem tebe, ty vyhovieš mne,“ šepol mi do ucha, letmo ma pobozkal a zmizol s celou svojou mužnosťou.
Akurát som si nebola celkom istá, ako to mám chápať. Akože ja som mu vyhovela tým, že som ho nechala spať vedľa mňa alebo mu v budúcnosti vyhoviem niečím podobného štýlu, ako on práve spravil mne? Bola to fakt úžasná službička. Chvíľu som tam len tak stála a spamätávala sa z práve prežitého zážitku. Po niekoľkých minútach som vyšla zo sprchy a v šatni boli dve baby. Dúfala som, že prišli až neskôr. Nepozerali si na mňa nijako zvláštne, preto som sa snažila správať čo najprirodzenejšie, nie ako niekto, kto práve prežil dokonalý orgazmus.
Komentáře
Přehled komentářů
ja osobne fandim Milovi... aj ked aj Radovan ma daco do seba :D
wow
(nina, 2. 3. 2015 22:26)No tak to uz ano :D presne suhlasim s Linou!! Aaaaarghh vzdy som si ju predstavovala s radovanom ale teraz....Myslim ze ani hlavna hrdinka nevie koho vlastne chce :D
konečne!
(Lina, 2. 3. 2015 21:01)Super, milujem tieto sexy časti!! :) Už sama neviem, či chcem, aby bola s Milom, či s Radom :DD
Milo!!
(Mima, 4. 3. 2015 20:18)