Ako sa zo mňa stala... štetka - 15. kapitola
15. kapitola
Prišiel posledný týždeň v škole pred Vianocami. Väčšina žiakov sa teší, no my starší študenti skôr plačeme, lebo pre nás to znamená zápočtový týždeň. Človek to má fakt ťažké, keď sa celý semester sústredí na niečo celkom iné a potom sa za týždeň musí naučiť na xy zápočtov. Áno, hovorím o sebe. Ja som bola ten nepodarený študent.
Čakali ma zápočty z Anglickej literatúry, Teórii literatúry a z Fonetiky a fonológie. Anglickej literatúry som sa nebála. Od starších žiakov sme počuli, že nám v podstate na poslednej hodine učiteľka dá napísať esej o básni The Raven od Edgara Allana Poa a to bude celé. Teória literatúry bol ten hnusný predmet, ktorý bol ťažký, ale učila ho milá učiteľka, takže som ho zvládla tiež ľavou zadnou. Kameň úrazu však nastal na Fonetike a fonológii. Urban, ten čo nás to učil, na nenávisť voči mne nezabudol, a stavím sa o čokoľvek, že mi naschvál dal najťažšiu variantu testu, aký mal. V tomto zápočte išlo o prepis textu podľa fonologických pravidiel. Zápočet som nemala šancu spraviť, takže som sa chystala prísť v januári na opravný termín. Úžasné!
Okrem toho som tento týždeň bola aj poslednýkrát v tomto roku u Burdovcov. Tak ako vždy, zazvonila som pri ich dverách a čakala, že mi príde otvoriť Rado. Nevedela som, aká bude jeho reakcia, keď ma zbadá, ale ja som sa ho nevedela dočkať. Čakala som, ale nikto neotváral. Tak som zazvonila ešte raz a potom som už zbadala zapínajúce svetlo a siluetu, ktorá mi prichádzala otvoriť dvere.
„Ahoj, Simona!“ začvirikala Angela. To bol šok. Vedela som, že sa má vrátiť domov, ale nenapadlo mi, že tak skoro.
„Ahoj,“ pozdravila som ju s miernym úsmevom a moje výčitky svedomia sa začali predierať na povrch.
„Kto je to, drahá?“ začula som Radov hlas, ktorý mal na sebe zásteru a v rukách varechu. Takže hra na šťastnú rodinu už začala. „Ach, Simona…“ vydýchol, keď ma zbadal, „poď dnu,“ vyzval ma a ja som s ťažkosťou prekročila prah. Bolo mi na odpadnutie. Angela podišla k mužovi a ten ju zozadu objal. Naplo ma. Ten sviniar to hral tak presvedčivo, že kebyže ich nepoznám, tak by som predpovedala, že sú to mladomanželia, ktorí sa vrátili z medových týždňov.
Nemohla som sa ďalej na nich pozerať, tak som šla radšej rovno za Lukášom.
„Ahoj!“ pozdravila som ho a snažila som sa pôsobiť, čo najneutrálnejšie.
„Čau,“ odzdravil sa a vypol Xbox.
„Tak ako? Vidím, že je mama doma,“ prehodila som a čakala na jeho reakciu.
„Hej… Ale radšej mohla zostať tam, kde bola,“ zašomral a mňa táto reakcia úprimne prekvapila.
„Prečo?“ spýtala som sa zvedavo.
„Celý čas tu niečo predstierajú. Neviem, koho chcú oklamať…“ odvetil nahnevane.
Viac som ho nechcela dráždiť, tak som to nechala tak a išla som ho dráždiť radšej angličtinou.
Skončili sme presne o šiestej. Lukáš so mnou zišiel dole. Angela a Radovan boli v kuchyni a niečo si tam „šťastne“ hrkútali.
„Tak, skončili ste?“ spýtala sa Angela, keď sme prišili za nimi. Lukáš šiel rovno k chladničke.
„Nejedz nič, bude večera,“ napomenul ho Radovan. Lukáš len prevrátil oči a sadol si unudene na jednu z barových stoličiek.
„Skončili,“ odvetila som napokon.
„Nemáš chuť zostať na večeru?“ spýtala sa zrazu. Celkovo jej mimika tváre a pohyby boli akési prudké. Ktovie, aké lieky jej tam dávali. Byť na Lukášovom mieste, tiež by som bola asi radšej, aby zostala v liečebni.
„Nie, ja sa najem na priváte, ďakujem,“ slušne som odmietla. Naozaj som nemala chuť sa pozerať na Angelu a Radovana ako toto všetko predstierajú.
„Ale nie, máme dosť, zostaneš,“ povedala rázne a ja som nemala odvahu ďalej nesúhlasiť. Ešte by jej to vyvolalo dáky záchvat. Hodila som pohľad na Radovana, nevyzeral veľmi nadšene.
Tak som si teda sadla vedľa Lukáša a ako poslušné dieťa som čakala na jedlo.
O chvíľu sme už sedeli za ich preskleným stolom v obývačke a posúvali si misu so šalátom. Jedli sme kura s ryžou a so šalátom. Žiadne tropické jedlo, no napriek tomu chutné. Atmosféra bola na prekvapenie celkom fajn. Angela veľa rozprávala, smiala sa, Radovan s ňou. Jeho som mala chuť nakopať.
Po večeri sa Angela ospravedlnila, že si musí ísť dať lieky. Lukáš zmizol hneď, keď dojedol. Osamela som s Radovanom. Prudko som sa postavila a chystala sa odísť.
„Počkaj, porozprávajme sa,“ zastal mi do cesty.
„Nie je na to vhodný čas,“ odvetila som chladne a snažila sa mu vyhnúť.
„Porozprávame sa!“ povedal rázne, ako predtým Angela, že tu zostanem, a zatiahol ma do kuchyne, aby nás náhodou nepočula.
„No tak čo je?“ spýtala som sa ho prekrížiac si ruky na prsiach.
Pristúpil ku mne, chytil ma za boky a začal ma bozkávať. Hnusil sa mi. A vlastne aj ja sama sebe som sa hnusila. Automaticky som sa bránila a o pár sekúnd sa mi podarilo vyslobodiť sa z jeho zovretia.
„Je vo vedľajšej miestnosti!“ zašepkala som nahnevane.
„Nemôžem bez teba vydržať,“ povedal a opäť sa ku mne prebíjal.
„Prestaň,“ odsotila som ho od seba a zostali sme v bezpečnej vzdialenosti jeden od druhého.
„Simona, no tak,“ opäť spravil krok ku mne.
„Ty si to mal celé naplánované, že?“ vyštekla som po ňom, ale len tak, aby to Angela nepočula, „Ty vieš veľmi dobre po anglicky. Počula som ťa v nedeľu ráno. Celé si si to naplánoval, aby si ma zviedol,“ vyčítala som mu ďalej.
„Nezdá sa mi, že by si sa bola nejako extrémne bránila,“ zasyčal a pre mňa to bol úder pod pás. V podstate som si to plánovala aj ja, ale to on nemal vedieť.
„Takže nakoniec tu budem tá zlá ja, super!“ zvolala som, „A teraz sa tu hráš na šťastnú rodinku a na mňa celý čas zazeráš. Ako sa asi mám cítiť?“ spravila som zo seba obeť.
„Angela teraz potrebuje pokoj, po Vianociach sa vracia do liečebne, potom budeme mať pokoj my,“ povedal chladne.
„Pokoj?!“ zopakovala som po ňom neveriacky.
„Hej,“ prikývol a pozrel na mňa mäkko.
„A čo vy tu?“ zrazu sa pri nás zjavila Angela.
„Dávam Simone peniaze,“ povedal Radovan a pchal mi bankovku do rúk, tak aby Angela nevidela, koľko mi dáva. Ja som sa hneď tiež nepozrela, len som si ju strčila do vrecka a išla preč z kuchyne.
„Simona, znova som triedila šatník, tak ak by si mala záujem o nejaké šaty, pripravila som ich do tých dvoch tašiek tam,“ hovorila Angela ukazujúc na dve mega tašky pri vchodových dverách.
„To si vážne nemusela,“ odvetila som, ale potešili ma.
„Ja ich už nosiť nebudem, som na ne pristará, ale myslím, že sú to nadčasové kúsky, snáď si z nich dačo vyberieš,“ povedala a milo sa usmiala. Cítila som sa hrozne.
Zapriali sme si ešte pekné sviatky, dohodli sme sa, že po novom roku im zavolám, kedy budem môcť prísť a odišla som.
Čerstvý vzduch mi robil nesmierne dobre. No moja nevoľnosť z výčitiek svedomia neprechádzala. Angela bola ku mne vždy taká dobrá a ja som sa vyspala s jej mužom. Cítila som sa fakt otrasne. V tú chvíľu som si uvedomila, aká otrasná bytosť vlastne som. Prečo som sa ňou stala? Kde nastal ten zlom? Vtedy, keď som prvýkrát zneužila Mila, aby som mohla byť neskôr s Radovanom?
Ako som sa tak doma vyzliekala, spomenula som si, že vo vrecku mám peniaze za angličtinu. Načrela som do vrecka a vytiahla z neho fialovú bankovku, na ktorej svietilo číslo 500. Radovan mi práve len tak dal 500€! Cítila som sa ako štetka, ktorej niekto zaplatil za poskytnuté služby. Potom som ešte šmátrala vo vrecku a našla som si tam aj papierik s odkazom, na ktorom stálo: „Viem, čo Ti asi práve napadlo… Ale to je za to tlmočenie. R.“ Nevedela som posúdiť, či je to reálna cena za tlmočenie, ale keďže Radovan rozumel veľmi dobre po anglicky, vedela som, za čo mi zaplatil.
Unavená som si sadla na posteľ a pozrela sa do tašiek s oblečením, ktoré mi dala Angela.
„Jéj, zasa si niečo dostala?“ začvirikala mi do uší Laura, ktorá sa pri mne zrazu objavila.
„Hej,“ odvetila som.
A tak si so mnou pozrela každú vec, niektoré si chcela aj vyskúšať, tak som jej spravila radosť a dve blúzky jej dokonca dala. Okrem toho som dostala dvoje šiat, sedem blúzok, z toho si dve vzala Laura, tri páry lodičiek, dve saká a jednu dosť krátku sukňu.
Tú noc som nespala ani dve hodiny. Celý čas ma hrýzlo svedomie a napínalo ma z vlastnej bytosti. Preto som zrejme na druhý deň nespravila ten zápočet z Fonetiky a fonológie. Dokonca počas tých dvoch hodín som mala samé divné sny, v jednom z nich som sa ja hrala s Radovanom na šťastnú rodinku a v druhom po mne Angela chcela hádzať nože, lebo sa dozvedela, čo som robila s jej mužom v Paríži. Celé zle…
Komentáře
Přehled komentářů
Perfektne ako vzdy!! :)) Neviem ako to teraz mas so skolou a tak, ale velmi by ma potesilo keby si mozno castejsie pridala kapitolu lebo je to zatial velmi dobry pribeh :)))
Nema to chybu!!
(nina, 6. 2. 2015 13:58)