Ako sa zo mňa stala... štetka - 12. kapitola
12. kapitola
Odkedy som Radovana pristihla na tej predvianočnej akcii fajčiť trávu, pozeral sa na mňa veľmi divne. Nedokázala som odhadnúť na čo asi myslí. Nie, ani pri iných ľuďoch som to nedokázala (nebola som predsa Edward Cullen), ale v ňom som sa fakt nevyznala. Bál sa snáď, že napochodujem za Lukášom a zahlásim: „Čauko, tvoj ocko húli trávu!“ ?! No na jeho mieste by som sa asi tiež trocha obávala, či jeho tajomstvo zostane v bezpečí. Predsa len, dievčatá bývajú dosť klebetné a rady sa chvália medzi kamarátkami všelijakými, väčšinou vymyslenými, príbehmi. Keby som sa aj chcela pochváliť (no ja sa nechcem!), asi by mi nikto neuveril, že šéf jednej z najúspešnejších firiem na Slovensku húli trávu.
Inokedy som zase mala pocit, že sa na mňa pozerá hladným dojmom, ako šelma, ktorá sa chystá skočiť na svoju obeť. Ale nie v tom zmysle, že ma mal chuť zavraždiť (aspoň dúfam, že nie), ale v zmysle, že mal na mňa chuť.
Veľmi zaujímavá vec sa mi prihodila, keď som u nich bola naposledy. Tak trocha ma nakopla.
„Simona, vy študujete tlmočníctvo, však?“ spýtal sa ma, keď mi dával peniaze. Nie, nebolo to osem euro, ktoré som mala dostať.
„Áno, prečo?“ spýtala som sa a schmatla mu dvacku z ruky. Už som sa ani neunúvala ospravedlňovať, že nemám vydať.
„No, budúci týždeň mám ísť na pracovné stretnutie do Francúzska. Budú tam zastupitelia z rôznych krajín, a tak sa bude komunikovať v angličtine. A ja som skôr na nemčinu…“ vysvetľoval a ja som pomaly začínala tušiť, o čo mu ide.
„Mám ísť s vami?“ vyhŕkla som a vzápätí sa začervenala.
„V podstate, áno,“ odvetil a usmial sa. V tú chvíľu som mala chuť skočiť ja na neho.
„Ale ja vlastne ani nie som vyštudovaná tlmočníčka ešte, neviem, či…“ začala som habkať, lebo som trochu znervóznela.
„To je v poriadku. Kde inde sa to naučíte robiť, ak nie rovno v praxi?“ povzbudil ma a ja som nemohla nesúhlasiť.
Cestou domov som celý čas nemohla uveriť, čo sa práve stalo. A začínala som sa obávať (alebo tešiť?!), či odo mňa nebude vyžadovať na tej pracovnej ceste niečo „sextra“. Bola som z toho taká rozjarená, že som si uvedomila, že som sa ho nespýtala na žiadne detaily. Dokonca som nevedela, ani kam pôjdeme. Francúzsko je dosť široký pojem. V každom prípade som sa rozhodla príležitosť, ktorá sa mi naskytne na mojej prvej pracovnej ceste, určite využiť.
Bol štvrtok. V byte som už bola sama. Ako vždy, myslela som na Radovana. V hlave som si premietala, čo všetko sa bude diať na pracovnej ceste. Možno ma večer po práci pozve na pohár nejakého super drahého alkoholu do baru v extrémne luxusnom a predraženom hoteli a potom ma cestou do našich izieb, ktoré budú vedľa seba, vo výťahu pomiluje. Alebo ma možno počas porady v zasadačke začne obchytkávať pod stolom. Alebo si to možno rozdáme ešte cestou tam v lietadle. Chodili mi po hlave samé perverznosti a pomaly som sa začínala hanbiť sama pred sebou, ale netvrdím, že som sa netešila.
V súvislosti s týmto mi napadlo, že muž ako Radovan, skúsený, vetrom ošľahaný chlap, by asi nebol nadšený z panny. Poznáte tie reči, aký vzácny dar je pre muža panenstvo a bla bla bla? Ja som ho momentálne vnímala skôr ako príťaž a chcela som sa ho zbaviť. Na um mi prišiel Milo. Ale musela som byť nenápadná.
Okrem myslenia na Radovana som sedela za počítačom a pokúšala som sa písať seminárku na Úvod do štúdia jazykov. Malo to byť niečo v tom zmysle, že slovenčina je pre nás velice dôležitá. Písala som to ako úvahu, keď vtom vypadla elektrina. Vnímala som vonkajšiu búrku, ale nenapadlo mi, že v meste ako je Nitra vypadne prúd, keď padnú tri kvapky a zahrmí. Napadlo mi teda, že zájdem k Milovi, akože sa spýtať, či aj u neho vypadol prúd a potom ho zneužijem. Alebo sa skôr nechám zneužiť. Rýchlo som zhodila zo seba svoju improvizovaná pyžamu a nahodila som si novú, ktorú som si už stihla kúpiť na pracovné účely do Francúzska. Švihom som sa upravila v zrkadle a upaľovala som za Milom, nieže elektrina naskočí a moje plány budú skazené.
Klop-klop. Čakala som pred Milovými dverami a žalúdok ma nenormálne rozbolel. Začínala som byť nervózna.
„Ahoj, tak ani ty nemáš elektrinu?“ spýtala som sa nevinne.
„Vari sa len nebojíš,“ zasmial sa a naznačil, aby som šla ďalej.
„Kdeže… Ja len, či nie len u mňa je nejaká chyba,“ povedala som a vošla do obývačky. Na sedačke som si všimla knihu. Milo a čítať?! Zvláštne.
„Zrejme bude mať problém celá táto časť Nitry, všade naokolo je tma,“ povedal a odtiahol záves a ja som neuvidela nič, keďže bola vonku fakt tma.
„Inak, čo si robil?“ snažila som sa viesť konverzáciu o ničom.
„Čítal som a potom ma vyrušila otravná susedka,“ zavtipkoval, mojou reakciou bol buchnát do ramena. „Srandujem, nebaví ma tá kniha,“ odvetil, zavrel ju a sadol si na miesto, kde predtým ležala ona.
Chvíľu sa sťažoval na školu a potom si uvedomil, že by mal byť džentlmen a ponúkol mi víno. Na taký veľký čin, na aký som sa práve chystala, som musela byť aspoň trochu pripitá. Keby len vedel, s akým úmyslom som sem šla.
„Červené môže byť? Chlapci vychlastali všetko biele,“ spýtal sa ma Milo.
„Iste,“ odvetila som a potešila sa červenému víno, ktoré má údajne silnejšie účinky.
Milo sa vrátil s načatou fľašou červeného vína a s dvoma pohármi. Ja som si medzitým vyzliekla hodvábny župan, ktorý bol súčasťou mojej výbavy do Francúzska.
„Ou…“ zahľadel sa na mňa Milo a poháre mu skoro vypadli z rúk.
„Je tu teplo,“ povedala som. Pravdou bolo, že mi bola skôr zima. Ruky som mala studené ako žaba.
Milo roztrasenými rukami nalial a pripili sme si.
Bolo asi desať hodín, keď sme dopili fľašu, nejako som necítila účinky vína, ale rozhodla som sa tváriť opito, aby som mala dôvod správať sa až príliš uvoľnene a začala som flirtovať s Milom.
„Áh, som unavená,“ vyhlásila som a s chichotom som sa mu zvalila do lona. Celkom schválne som svoju hlavu položila do jeho rozkroku. Milo na chvíľu zmeravel.
„Ja by som si dal ešte víno,“ odvetil a jemne sa mi prehrabol vo vlasoch. Viete, kebyže sem nejdem s jasným úmyslom, táto chvíľa mohla byť aj celkom romantická. Všade naokolo horeli sviečky, elektrina ani po dvoch hodinách nenaskočila, dvaja ľudia bez zábran (okej, to možno nie je najromantickejšie) a víno. Neviem, koľko času mohlo prejsť, ale len sme tam tak sedeli, ja som ležala, Milo sa mi hrabal vo vlasoch a rozprával mi všelijaké hlúposti. Ani neviem, ako, zrazu sa ku mne naklonil a pobozkal ma. Asi čakal, že sa budem brániť, no ja som ho chytila za hlavu a pritiahla si ho bližšie, a tak ma bozkával ďalej. Musím uznať, že tento kurevník mal neskutočne skúsený jazyk. Začínala som cítiť napätie v podbrušku. Bolo to super. Prudko ma posadil, chytil ma za boky, opäť zvalil na pohovku a celým telom ma prikliesnil, akoby sa chcel uistiť, aby som neušla. Opäť mi strčil jazyk do úst a medzitým jeho ruky blúdili po mojom tele. Mali prístup takmer ku všetkému, lebo pyžamka viac odhaľovala ako zahaľovala.
Zrazu prestal. Nechápavo som sa na neho zahľadela.
„Poďme ku mne do izby,“ vysvetlil a ja som svižne vyskočila a nasledovala ho do jeho izby. Tam sa na mňa opäť vrhol a zhodil ma na posteľ. Od bozkávania úst upustil a posunul sa nižšie – na krk. Bolo to nenormálne príjemné. Takmer som zabudla, že ho vlastne len zneužívam.
„Vážne to chceš?“ spýtal sa ma, aby sa uistil. Neodpovedala som, len som ho znova začala bozkávať.
Stiahol mi spodok pyžamy. Cez nohavičky ma začal dráždiť a ja som zrazu nevedela, čo so sebou. Ruky som mala zaborené do plachty a na hrudi sa prehýbala od rozkoše. Jemne som vzdychla. Milo sa zasmial a pokračoval. Myslela som si, že to už nemôže byť lepšie, keď jeho prsty vystriedal jazyk. Už som sa netrápila s jemnými vzdychmi, stonala som od toľkého návalu emócií. Ani neviem, ako, zbavil ma aj vŕšku pyžamy, on bol tiež v Adamovom rúchu a začal mi láskať prsia.
„Krása,“ okomentoval a hladne ich vzal do úst. Nikdy by sa mi nebolo snívalo, že s mojím bývalým spolužiakom zažijem takéto chvíle.
A konečne došlo aj k tomu, prečo som sem vlastne prišla. Pomaličky do mňa vnikol. Bol to zvláštny pocit prvýkrát. Zasunul sa hlbšie a mňa to trošku zabolelo. Všimol si zmenu na mojej tvári.
„Prvýkrát?“ spýtal sa ma vystrašene. Ja som len prikývla. „Mohla si povedať,“ odvetil a zatváril sa ustarostene.
„Pokračuj,“ prikázala som mu a snažila sa zakryť bolesť.
Milo rozkaz počúvol a začal sa pohybovať v nejakom ním stanovenom rytme. Prvotná bolesť pominula a o chvíľu som si to začala užívať už aj ja. Netrvalo to celé veľmi dlho, ale na prvýkrát som bola celkom spokojná a Milo vyčerpane klesol vedľa mňa. Na chvíľu sa ešte oprel o lakeť a pobozkal ma. Bolo to milé. Klesol späť a v tom momente zaspal. Ja som tam len tak ležala nahá, prepáčte za výraz, roztrtkaná a nevedela, čo so sebou. Nemyslela som si, že by bolo vhodné tu zostať do rána. Nepredpokladala som, že by mi ráno doniesol raňajky do postele a zaželal mi krásny deň. Pomaly som na seba natiahla veci, hodila pohľad na spiaceho Mila a na kúsku plachty si všimla krvavú stopu. Misiu som splnila. Potichu som sa vyplichtila z izby, posfukovala sviečky a odišla domov.
Presne, keď som vošla do bytu, elektrina naskočila a ja som bola rada, že si môžem dať horúcu sprchu. Tak trochu som čakala, že budem mať sama pred sebou akúsi morálnu hanbu, ale nič také neprišlo. Dokonca ani výčitky svedomia, že som Mila len zneužila a viac od neho nič nechcem. Aj keď musím uznať, bolo to fakt dobré. Teraz som už bola pripravená na pracovnú cestu do Francúzska.
Verím, že sa vám táto časť páčila :) Úprimne povedané, vždy som čítala podobné časti v knižkách rada.
Komentáře
Přehled komentářů
Nova kapitola nebude? :)) Potesila by ;)
perfektné
(nina, 1. 1. 2015 16:35)No vidím, že nás perverzákov je tu viac :D :P milujem túto časť len tak ďalej! ;))
šťavnaté :)
(Lina, 28. 12. 2014 18:11)konečne niečo takéto. Tiež čítam rada takéto príbehy :D
new one
(nina, 9. 1. 2015 18:36)