Veľký frajer-19. kapitola
23.1.2012- pondelok
Včera sa nič zaujímavé nedialo, preto som uznal za vhodné vám to neopisovať. Jediné, čo včera stálo za poznamenanie, bola kniha, ktorú som našiel v Alleho riedkej knižnici. Bola písaná po anglicky, takže som jej rozumel. Trochu som sa do nej začítal:
Fúh! Nestíham! Sprchu mám už za sebou... Celé telo som si potrela zvláčňujúcim telovým mliekom... mám natočené vlasy, však nech vyzerám trošku jak dračica! Oči- v pohode, tmavá farba. Nechty- všetkých 20 na čierno. Obliekam si červené čipkované spodné prádlo, na koniec ostáva ten môj, ale i jeho obľúbený parfum Chanel. Nešetriť! Oblečiem sa ležérne... krátka suknička- čierna, štekličky, pančuchy- veď je zima! Blúzočka a kabátik. Už len nech príde...
Prišiel!!! Stojí pred dverami... Och! Ešte si musím doumývať zuby. OK- idem otvoriť, som taká... otvorila som dvere... vyzeral tak nenormálne sexy a príťažlivo. Obzrel si ma a okamžite sa na mňa vrhol! Pritlačil ma k stene a vášnivo ma bozkával. (Táto časť mi niečo pripomínala...) Cítila som sa ako v siedmom nebi. Začal mi rozopínať blúzku postuplne po gombíkoch od hora až nadol. Môj tep sa vždy zrýchľoval a lapala som po dychu... Zrazu som sa ocitla na posteli a už iba v prídle... TRAPAS! Prdla som si!
Ferdo sa na mňa čudne pozrel. Bol to úchyl! Jeho pohlavný úd sa vzpriamil a očividne ho moje výfukové plyny vyrušili. Stiahol zo mňa nohavičky a prosil ma: Prdni si ešte drahá! Prď! A namiesto vášnivého sexuálneho zážitku som zažila len smrad v izbe!
Tak toto bol rozhodne ten najčudnejší erotický príbeh, aký som kedy prečítal. V rýchlosti som si prelistoval knihu a objavil som v ňom ešte zopár podobne zvrátených príbehov. Fakt zvláštnu literatúru obľubuje Alle. Aspoň ma to pobavilo.
No ale prejdime k pondelku.
Naši španielski kamaráti mali pre nás pripravený, ako sami povedali „very interesting“ program. Ukázalo sa, že neklamali. Ten program bol fakt zaujímavý. Išli sme do mesta Granada vzdialenej niekoľko kilometrov od Bazy navštíviť stredoveký komplex palácov a pevností maurských panovníkov Granady.
Cesta k Alhambre nebola moc príjemná. Niekoľko kilometrové stúpanie. Dosť ma po tom boleli nohy. Ale keď sme vyšli konečne hore, pomaly mi dochádzalo, že to fakt stálo za to. Najskôr nás privítala masívna kamenná brána, ktorá vyzerala tak trošku ako most. Potom som zbadal všade naokolo plne zelene. Som si istý, že v lete by to vyzeralo ešte krajšie, keďže väčšina stromov zhodila svoje lístie.
Rozdali nám lístky, aby sme sa vedeli dosť aj ďalej. Potom sa pred nami zračila krásna cesta lemovaná živým plotom. Hneď som spojazdnil svoj Nikon. Naokolo bolo pár lavičiek, ktoré vyzerali maximálne romanticky, aj keď nie som vyznávačom romantiky. Najprv sme sa prechádzali po záhrade, ktorá bola fakt krásna a potom sme konečne vošli do komplexu palácov. Hneď na prvý pohľad ma upútal bohato zdobený plafón, z ktorého vyčnievali stĺpy. Všetko bolo tak krásne prezdobené, ale nie gýčovité ako to bolo počas baroku. Predstavte si rozprávku Tisíc a jednej noci... presne tak to tam vyzeralo. Potom sme sa znova dostali trocha von a tam bolo plno fontániek. Bolo to úžasné. Niektoré časti Al Hambry sa práve rekonštruovali, takže nás tam nepustili.
Keď sme odchádzali z palácov, viedli nás po miestach, ktoré mi tak trošku pripomínali arénu, kde zvykli bojovať gladiátori.
Potom nám dali trochu voľného času.
„No, čo starý môj?“ prihovoril sa mi Marko, keď som sa až príliš nápadne odpojil od ostatných za cieľom ísť pofotiť nejaká fasa zábery.
„Nič. Dobre to tu vyzerá, že?“ hodnotil som okolie, ktoré ma fakt očarilo.
„Tak to hej. V posledných dňoch si bol nejaký zvláštny.“ Zhodnotil moje správanie pre zmenu on.
„Vážne? Ako to myslíš?“ hral som sa na nechápavého.
„No... tá záležitosť s Laurou.“ Vysvetľoval, aj keď som presne vedel, na čo mieri.
„Ach... tú mi ani nespomínaj!“
„Lebo? Čo ťa odmietla?“ podpichol ma, no ja som na žarty tohto druhu nemal náladu.
„Určite! Ja o ňu nestojím.“ Zaklamal som, ale Marko mi uveril a potom mi už dal pokoj a ja som si pokojne mohol pofotiť krásne tôničky. To budú zábery na moju stránku!
Po tomto úžasnom kultúrnom zážitku, Španieli zrejme zhodnotili, že treba žiť aj súčastnosťou, tak nás zobrali do Museo de granada ciencias. Teda múzeum vied vo voľnom preklade. Pochodili sme akoby skleník, kde boli úžasné druhy motýľov, boli tam rôzne zvieratá a s ľútosťou musím povedať, že tento zážitok pre mňa nebol natoľko silný ako Alhambra.
Večer sme išli samozrejme von. Keďže piatkjaší klub sa nám osvedčil, išli sme opäť tam.
Bola nuda. Hudba hrala, alkohol tiekol prúdom, len ja som nejako nebol vo svojom živle. Ak si myslíte, že to bolo kvôli Laure, ste na omyle. Nie!
„Čau!“ pristúpil som k Célii, ktorá ma akože ignorovala.
„Čo je?“ vyštekla po mne a chvíľu som sa obával, či ma neopľuje.
„Célia, to s tou štetkou ma mrzí.“ Ospravedlnil som sa jej na úvod.
„Jasné! Hovoríš to len preto, aby som ti zase dala.“ Zaútočila na mňa, no mala pravdu.
Tak som sa teda otočil, že odídem, ale ona ma zastavila.
„Počkaj. Nevadí mi to.“ A provokatívne si oblizla pery. Urazí sa za to, že jej človek povie, že je štetka, ale ani nie o minútu sa zase tak chová. Úžasné dievča!
„Poď, niečo ti kúpim.“ Ťahal som ju k baru s cieľom urýchliť spád dnešného večera. Nám obom bolo jasné, ako to dnes skončí.
„Tak, čo si dáš?“ spýtal som sa jej a svojou trhanou španielčinou som sa jej chystal objednať drink.
„Tequilu.“ Žmurkla po mne.
Tequila v nej zmizla za zlomok sekundy, ja som však peňaženku nestrčil hlboko, takže som jej vzápätí kupoval ďalšie a ďalšie. Do pol hodiny, bola taká pozvoľná, že na mne sedela a ja som jej pokojne mohol strkať jazyk trebárs aj do hrdla. Presne takto som si to predstavoval. Chytil som tie jej strapaté ryšavé vlasy a poriadne ju za ne potiahol. Páčilo sa jej to, lebo zintenzívnila na bozkoch.
„Poď!“ prikázala mi a ťahala ma niekam. Konkrétne na dievčenské záchody. Vôbec ma nemusela presviedčať.
Najprv sa popozerala, či tam niekto nie je, keď zistila, že je vzduch čistý, vtiahla ma tam a sotila ma hneď do prvej kabínky. Od tej chvíle som už vedenie prevzal ja.
Zatvoril som za nami kabínku a znova sa na ňu vrhol. Ona si dobrovoľne vyzliekla tričko, ak sa to tak dá vôbec nabrať, lebo viac ukazovalo ako zahaľovalo. Potom mi začala rozopínať nohavice a kvokla si. Začala dráždiť môjho kamoška v gatiach až natoľko, že onedlho bol vo vodorovnej pozícii. Zjednodušme to: vyfajčila mi ho. No ja som chcel viac, strhol som z nej sukňu aj nohavičky. Ona zjojkla od vzrušenia.
„Páči sa ti to?“ spýtal som sa jej a provokatívne ju tam dole hladil.
„Áno!“ zvrieskla. Zrejme bola na pokraji...
Tiež som to už nemohol ďalej vydržať, vybral som z vrecka kondóm, nasadil si ho a pekne povedané, poriadne som ju tam pretiahol. A jej sa to náramne páčilo.
Domov sme sa dostavili o štvrtej nad ránom v dosť zlom stave. Ale dnešok sa mi skutočne páčil.
A aby ste si nemysleli, že som si tú Alhambru vymyslela, tu je malý
dôkaz. Fakt som tam bola (na tej fotke som mala len 14 rokov, berte na to ohľad ) :
hustee
(lol, 17. 3. 2013 11:13)