Veľký frajer-16. kapitola
19.1. 2012- štvrtok
Zajtra odlietame do Španielska. Fakt sa tam teším. Bol som tam už asi stokrát. Hlavne na návšteve za Milkou a Sebim, ale tiež zo školy na projektoch. No a teraz som mal ísť na úplne nové miesto do Bazy. Je to mesto neďaleko Malagy. Bude to super!
„Všetci viete, ako idete na letisko?“ pýtal sa Alex na poslednom projektovom stretnutí. Pri projektových zájazdoch ako boli tieto sa vždy zopár dobrovoľníkov ponúklo, že ostatných nedobrovoľníkov odnesú na letisko. Niekedy sa zbierali na cenu benzínu, ale ja by som to nikdy nespravil.
„Áno.“ Odpovedali sme mu zborovo ako v škôlke. Laura mala ísť s nami. Bolo to dohodnuté ešte predtým ako sa to celé dosralo.
„Niki, nemáte jedno voľné miesto?“ začul som ako sa Laura pýta Niki cestou od Alexa.
„Myslím, že sa zmestíš dozadu. Ale veď si mala ísť s Maxom, nie?“ odvetila jej Niki.
„Hej, ale radšej by som išla s vami.“ Odpovedala vyhýbavo Laura. „Tak môžem ísť s vami?“
„Jasné.“ Súhlasila napokon Niki.
No pekne! To už neznesie so mnou ani v aute cestovať?! Ako to tam spolu vydržíme celý týždeň...
Keď som sa vracal zo školy, spomenul som si, že som ešte pre Alejandra nič nekúpil. Keďže som si spomenul na jeho lásku k oslavám, domyslel som si, že sa s tým spája aj láska k alkoholu, ako je to u mňa. Kúpil som mu teda jednu fľašku Hennessy, nech spozná môj najobľúbenejší. Mame som o tom nepovedal. Našťastie zabudla, že sa partnerom do cudzích krajín nosia dary.
„Max, ale dávaj si veľký pozor!“ vystríhala ma mama, keď sa so mnou lúčila. Na letisko ma niesol otec. Bolo asi jedenásť hodín v noci, lietadlo nám letelo o tretej ráno. Neznášam nočné lety!
„Okej, neboj sa!“ upokojoval som ju.
„A nieže budeš piť!“ húdla si svoje ďalej.
„Ale kdeže.“ Tomuto som ani sám neveril.
„Tak ahoj!“ rozlúčili sme sa a vyštartovali.
V aute s nami mal ísť aj Bruno a Marko. No a mala ísť aj Laura, takto sa jedno miesto uvoľnilo. Pôvodne mal ísť do Španielska aj Robo, ale spravil nejaký prúser v škole, tak jeho cestu nakoniec riaditeľka školy odvolala.
„Hm... sme tu vzadu len dvaja.“ Počul som ako Bruno začína flirtovať s Markom. Vždy ho žral...
„Chlapci, chlapci! Vo svojom aute nestrpím homosexuálne páry.“ Ozval sa žartovným tónom môj otec.
„Tiež to nestrpím!“ povedal rázne Marko. Ja som sa na tomto celom len dobre bavil.
wow
(lara, 8. 2. 2013 20:31)