Veľký frajer- 3. kapitola
2. 12. 2011- piatok
Nečakané písomky nemá rád asi nikto. Dokonca ani čistí jednotkári ich veľmi nemusia. Ja ich doslova nenávidím. Keď vidím ako učiteľ vyťahuje z nejakej tajnej skríši v taške čisté papiere a hovorí tie zákerné slová: „Napíšeme si krátku písomku.“, tlak mi stúpne, tvár očervenie a je mi tak nevoľno, že by som sa najradšej povracal. Asi ste si mysleli, že takéto veci človeku ako ja nerobia ťažkú hlavu. Chápem vás. Ale sklamem vás, lebo ma to dosť trápi. Keď viem, že máme písať písomku, tak sa aspoň dopredu pripravím na zlú známku, ale keď to je nečakané, to moja psychika fakt nezvláda.
A presne dneska ma takáto nečakaná písomka zaskočila. Nasralo ma to ešte viac, lebo to bola písomka z matiky, z môjho maturitného predmetu a už som si fakt nechcel natoľko pokaziť známky.
„Rozdajte si papiere, napíšeme si krátku písomku.“ Ozval sa učiteľ po príchode do triedy na mojom voliteľnom seminárnom predmete. Voľaktorý blbec okamžite vyskočil a začal bleskurýchle rozdávať papiere. Ani som si len zopakovať nestihol učivo. Teda... ani som netušil, čo za učivo berieme.
Na mojom stole pristál čisto biely papier a ja som si želal, aby sa na ňom zázračne zjavili správne výsledky. To sa samozrejme nestalo. O chvíľu sa ku mne dostali aj zadania príkladov: Vyriešte rovnice s neznámou X, ktorá patrí k reálnym číslam. Boli tam nejaké zlomky a x-ká. Otočil som papier. Ďalšie zadanie: Vypočítajte exponenciálne a iracionálne rovnice. Dokopy tam bolo päť príkladov na rátanie.
Pustil som sa do toho. Na iracionálne rovnice som sa trošku pamätal z hodiny, keďže to bolo posledné učivo. Napísal som pár čísel a urobil pár škrtancov, ale to bolo tak všetko. Proste som nevedel ako ďalej. Nechal som to tak a oprel sa o stoličku a obzeral sa po triede ako pilne všetci rátajú.
„Ani to neskúsiš?“ prišiel ku mne profesor a perom poklepkal po zadaní.
„Nie. Neviem to.“ Odpovedal som mu pravdu, nič len pravdu.
„Mal by si trošku zamakať. Tvoja sestra bola úplne iná.“ No a túto vetu mi hovorili všetci profesori denne. Milka bola totiž dokonalou žiačkou. Jej išlo úplne všetko. Bola skvelá v jazykoch, v prírodných vedách, v športe vynikala, išla jej hra na hudobné nástroje a plus hlas má tiež celkom dobrý.
„Hej.“ Zašomral som si popod nos a profesor konečne odišiel a prestal brániť tomu slabučkému slnku, aby svietilo na mňa.
„Prekvapkóóó!“ začul som segrin hlas, keď som prišiel domov.
„Kde si?“ zakričal som do éteru a obzeral sa vôkol seba. Zrazu spoza jedného rohu na mňa vyskočila bruchatá Milka a objala ma.
„No tu si, ty tučko!“ podpichol som ju hneď. Od kedy som ju naposledy videl, jej objem tela sa dosť zvýšil. Videl som ju asi pred troma mesiacmi, vtedy sa na nej tehotenstvo ledva dalo badať, no teraz už o tom, že je tehotná nemohol pochybovať nikto.
„Aj krajšie si ma mohol privítať!“ vynadala mi a imaginárne mi tresla po hlave.
„Kde máš dona Juana?“ tak som zo srandy volal občas Sebastiana.
„Vybaľuje nám veci.“ Odpovedala mi.
„To si už natoľko zlenivela, že si nevieš vybaliť veci sama?“ vyvalil som na ňu oči a smial sa.
„Nie, len ma príliš rozmaznáva. Mám taký pocit, že on si myslí, že moje tehotenstvo je choroba.“ Povedala a vybrala sa k chladničke.
„Nevyžer nám to tu všetko!“ rýpol som do nej a vybral si nejaké jedlo.
„Ale no tak... nechaj ma. Ešte si nepočul o tom, že tehotné ženy sú citlivejšie?“ povedala a nahodila smutný ksicht.
„Nie, je to pre mňa novinka.“ Zaklamal som.
„Tak tu si!“ zakričala Mia na Milku, keď k nej dobehla.
„No, tu som. Kde by som mala byť?“ prekvapila sa.
„Dohodli sme sa, že sa budeme skrývať len tam.“ Ukázala Mia na inú časť domu ako bola kuchyňa a obývačka.
„Jaj... ja som si myslela, že sme sa už dohrali.“ Povedala Milka ako ospravedlnenie.
„Čo robí bábätko?“ spýtala sa Mia a pohladkala sestrino brucho.
„Teraz asi spinká, lebo nekope.“ Odvetila Milka a išla si sadnúť s misou zmrzliny na gauč.
„Dobre.“ Povedala Mia a pustila si telku.
Medzitým sa dotrepal dole aj Sebastian.
„Hola, mi amigo!“ spustil som na neho mojou trápnou španielčinou.
„Hola! Qué tal?“ spýtal sa ma, že ako sa mám.
„Bien, y tú?“ a tuto sa ukončila naša komunikácia v španielčine.
„Oh, come on, man! What´s new?“ začal som teda radšej v angličtine.
„I´ve got a new job in Slovakia. It is the reason why we are now here.“ Ževraj má novú prácu na Slovensku. Takže tu asi chvíľu pobudnú. To je fajn. Mám Seba a Milku fakt rád.
„You will stay in our house?“ spýtal som sa ho, či zostanú v našom dome.
„Yeah... but only for a while. We are looking for a flat.“ Škoda, že tu zostanú len chvíľu. Mne by nevadilo, keby tu s nami bývali aj furt. Ale síce... keď sa narodí dieťa... to bude asi dosť revať a podobne. Len nech si hľadajú ten byt!
„That´s fine. And did you find something?“ spýtal som sa, či už niečo našli.
„Not yet.“ Že vraj nie. Takže tu pobudnú asi dlhšiu chvíľu.
„Zvoní ti mobil.“ Zakričala mi mama od niekadiaľ.
„A čo má čvirikať?“ odvetil som flegmaticky. Nie veľmi ma totiž zaujímalo, kto mi volá.
No nakoniec som sa zdvihol a išiel som do izby. Volal mi Marko.
„To ti ale trvalo, starý?! Kde v riti si bol?“ vyštekol po mne. Vedel som, však, že to nemyslel zle.
„Je tu sestra. Kecal som s ňou a s jej mužom.“ Povedal som normálne. Mal som chuť povedať nejakú ironickú poznámku, ale v tej chvíli ma nič nenapadlo.
„Nejdeš von?“ spýtal sa ma.
„Kam?“ zvraštil som čelo. Väčšinou sme chodievali piť v sobotu. A byť naliaty v liehu dva dni za sebou... to nebol celkom dobrý nápad.
„Do Kaktusu. Hm?“ navrhol.
„Príde aj Romana?“ spýtal som sa.
„Hej, hej.“ Odpovedal mi. Nebol som z toho veľmi nadšený, ale nič som mu nepovedal.
„Tak fajn. Brnknem aj Robčimu.“ Zmieril som sa s tým nakoniec.
„Čau.“ A zložil.
Takže dneska sa ide piť. Čo už narobím?!
„Robči, ideme dnes von.“ Oznámil som mu to ako hotovú vec.
„Kam?“ kladne zareagoval.
„Do Kaktusu. Dones aj Lindu, nech má Romana s kým kvákať.“ Povedal som mu.
„Fajn, vidíme sa.“
O čase sme sa ani nerozprávali. Mali sme ho daný na pevno. Všade sme stále chodievali okolo deviatej. Na disky o pol noci. Vtedy je už všade správny počet ľudí.
„Mami, idem večer von s chalanmi.“ Oznámil som jej.
„S kým?“ nadvihla obočie.
„S Markom a Robom.“ Odvetil som jej, nech je pokojná.
„Tak dobre, ale nebuď dlho.“ Upozornila ma a už teraz nám obom bolo jasné, že ju neposlúchnem. Ale nič s tým už nevedela narobiť. Som už raz taký. Ona ma nevychovala zle. Podľa mňa vychovala výborne, len tá zvrátená doba zo mňa urobila to, čo som. Ale akože.. nemyslite si o mne, že som nejaké zviera. Som len párty zviera.
Pred deviatou som si zavolal taxík. Rozhodol som sa nechať svoju lásku (auto) doma, lebo som sa oň bál. Opitý človek jazdí všelijako, len nie dobre a bezpečne. Mame som to vysvetlil tak, že neviem nájsť kľúče od auta. Pre istotu som ich poriadne skryl, keby ich náhodou chcela hľadať.
„Čaute!“ zakričal som na dvojicu párov, ktorá čakala pred Kaktusom. S Markom a Robom som si podal ruku a s babami sme si dali imaginárny bozk na líce.
„Sám ideš, Max?“ prihovorila sa mi Linda, keď sme vchádzali.
„No, pokiaľ nie je moja priateľka neviditeľná, tak hej.“ Odvetil som jej ironicky.
„Takže si tu sám, že?“ spýtala sa ešte raz. Niekedy jej to pálilo strašne na hovno.
„Nie. Niekoho zbalím. Netráp sa.“ Upokojil som ju a pridal do kroku, nieže jej napadne sa so mnou ďalej baviť. Potom začala niekoho ohovárať s Romanou a bol pokoj.
Keď sme vošli dnu, oslepil ma hneď reflektor. Poriadne som zanadával a potom po spamäti išiel ku stolom. K jednému sme sa posadili a o chvíľu pri nás bola čašníčka s extrémne veľkým výstrihom a pýtala sa nás, čo si dáme.
„Hennessy.“ Povedal som.
„Ja si dám mojitko.“ Povedala Romana.
„Ja tiež.“ Pridala sa Linda a žmurkla pri tom na Romanu.
„My si dáme pivo.“ Prehovoril za oboch Marko. Čašníčka odišla a až príliš pri tom vrtela zadkom. Mám rád ženské zadky, ale toto preháňala. Zrejme sa chcela niekomu veľmi páčiť. Aká škoda, že to na toho niekoho nezaberalo.
Za pár minút pri nás bola späť. Môj nápoj zložila predo mňa, vypil som ho na ex a tak som si objednal ešte aj ja jedno pivo. Nápadne sa okolo mňa obtrela a zmizla v zákutiach baru.
Pivo v podstate ani nemám rád. Ale obaja chalani pili pivo, baby mojito, tak som nechcel byť až takým outsiderom.
Prešla asi hodina. Obe baby boli mierne podgurážené. Smiali sa aj na tom, že Linde vypadla sponka z vlasov, že Romane sa rozbil parfum v taške, ktorý zapáchal tak silno, že keby tu boli nejaké komáre, spĺňal by úlohu repelentu.
Chalani tento ich stav využili a celý čas sa spolu oblizovali. Ja som sa začínal nudiť. Obzeral som sa po celom bare a hľadal niekoho, s kým by som mohol prehodiť reč a nezaspával by som pri tom.
Už-už som zaspával, keď do baru vošla partia troch kočiek. Jedna blondínka a dve brunetky. Boli krásne. Ako vystrihnuté z Playboy časopisu. Bolo to jasné. Konverzovať pôjdem k nim. Počkal som trošku, nech sa aklimatizujú. Nemohol som predsa len tak vybehnúť na ne, ako hladný tiger, čo týždeň nejedol iné ako šľahačku. Práve mi prišli do rozumu tie tigre, čo sú neďaleko Senca. Ľudia tam chodia, aby si nastriekali šľahačku na ruku a potom, aby im ju tiger zlízal. Podľa mňa je to nechutné.
Pozrel som na hodiny. Bolo pol jedenástej a zhodnotil som, že toto je najvyšší čas sa vydať na lov. V duchu som vyratúval, koľko asi bude trvať proces balenia, pozvania na drink, ponúknutia odprevadenia domov a následná súlož v jej dome. Vyšlo mi, že okolo druhej- tretej už budem možno aj doma.
Nenápadne som si prisadol k baru na jediné voľné miesto vedľa nich. Ešte aj šťastie mi dneska praje, pomyslel som si.
„Dámy, môžem vás pozvať na nejaký drink?“ príjemným hlasom som sa prihovoril a hlboko sa zahľadel do očí každej jednej z nich. Netušil som, ktorá bude tá pravá na dnešný večer.
„Neunúvaj sa.“ Odmerane sa ozvala blondína. Takže ona to nebude.
„Ja by som si niečo dala.“ Milo sa usmiala jedna z brunetiek.
„Tak teda, na čo vás dve môžem pozvať?“ pozrel som sa hlboko do očí už len brunetkám. Blondínke to zrejme vadilo, tak sa pridala aj ona. „Alebo vieš čo, dám si aj ja drink.“ Mal som chuť jej dať facku, ale len som sa na ňu usmial a zavolal čašníčku.
„Pýtajte si dámy.“ Žmurkol som na ne, podľa mňa sa aj červenali, len tam bola taká tma, že nič nevideli. Baby si objednali po mojite. To fakt všetky ženy slopú furt len to mojito?! Podľa mňa to má odpornú chuť. Samá limetka všade a neviem, čo všetko ešte do toho ide... Je to na grc!
Pomaly sa rozprúdila konverzácia medzi nami. Dozvedel som sa, že brunetky sú sesternice a blondínka je ich kamoška, čo prišla z Londýna, aby ich videla. To preto bola taká odmeraná na začiatku. Angličania sú vraj takí.
Čas ubiehal. Bola pomaly polnoc a ja som práve bol na parkete s jednou s brunetiek. Volala sa Katka. Tancovala okolo mňa akoby som bol tyč, ale vôbec mi to nevadilo.
Nebudem vás dlho napínať, skončilo to tak, že som jej ponúkol odprevadenie domov, keďže nebývala ďaleko. To odprevadenie by som jej bol ponúkol tak či tak... Dali sme si u nej jeden drink, pustila hudbu a potom nasledovala moja najobľúbenejšia činnosť... Tento večer sa fakt vydaril.
Komentáře
Přehled komentářů
Je to skvele, len pis dalej vazne ti to ide! Precitala som tvoju 1. aj 2. knihu a uz sa neviem dockat dalsieho dielu tejto ;)) len tak dalej! :))
je to super!!
(amy, 2. 10. 2012 17:31)