3 MESIACE-9.KAPITOLA
28.marec.2011-utorok
Zato dnes som mala času na rozmýšľanie až priveľa. Ráno som sa prebudila o piatej hodine a do môjho obvyklého budíčku zostávali ešte skoro 2 hodiny.
Čo sa to vlastne včera stalo? Bozkávala som sa s Marekom. No a čo? Ale bol to Marek! Ten Marek z tenisu. Ten Marek, čo zbalí všetko čo má prsia a je to živé. No, možno, výnimka bola jedna mama, čo tiež chodila na tenis. Volala sa Marika a mala o neho obrovský záujem a on ju kruto poslal kade ľahšie. Bolo to kruté.
Takže, áno, bozkávala som sa ním. A bolo to fajn. Ale ja si s ním predsa nemôžem začať. To by už čo bolo?! Však by som bola len ďalšia, čo mu naletela. Ja som predsa vždy kritizovala baby, ktoré mu naleteli a teraz by som bola jednou z nich? Nie! Nebudem jedna z tých blbučkých...
A prišla aj ôsma hodina tohto dňa a začala sa škola. Prvá hodina. Biológia. Máme tam super mladého profesora, ktorého môžeme zhypnotizovať tak, že nič nepreberieme. Ale dnes bol čudný.
„Idem skúšať!“ vyhlásil. A myslel to vážne! Jeho hlboké modré oči sliedili po triede a rozmýšľali, kto by mohol byť prvou obeťou dnešného skúšania. Medzitým šmátral po stole a hľadal klasák, že pri najhoršom vyberie odtiaľ niekoho. „Nejaký dobrovoľník?“ povedal. Tuším to hovoria všetci profáci. Je to otrepané...
„Okej, tak teda, je 28. marec, marec je tretí mesiac v roku. 28 mínus 3 je 25. Kto je 25. v klasáku?“ nikto sa nepriznal, tak otvoril klasák celkom vzadu a vyvolal posledného človeka v zozname. Bol to Dušan. Veľmi múdry chlapec Mali sme šťastie, že vyvolal jeho. Nikto by to nezvládol tam ako on. Samozrejme, dostal jednotku. Profák bol šťastný a tam sme išli prebrať nové učivo. Jasné, že bolo veľmi záživné. Bolo to rozmnožovanie rias...
Celých sedem hodín vydržať v škole bolo utrpením... A keď mi môj pobyt v nej zhoršovala ešte Verona a jej múdra prívrženkyňa... No koniec.
Sedela som si len tak vo vestibule po vyučovaní a mala som ešte nejakých 20 minút kým mi šiel. Spoločnosť mi robil spolužiak Maťo. Dobre sme sa bavili.
„... a potom on taký príde ku mne a hovorí mi ,Nevidel si Luciu?´ a ja mu na to ,Skús sa pozrieť pod posteľou.´ Ja som sa tam skoro zadusil od smiechu.“ Rozprával mi veselú príhodu s Luciou.
„Tuším mi to už spomínal, ale nechcela som mu veriť, ale toto...“ smiala som sa s ním.
„Ale teraz už musíš veriť. Na facebook som minule dal aj zopár fotiek z tej párty. Pozri si ich.“ Bola totiž reč o párty, kde bola aj Lucia a trošku to tam prehnala s alkoholom a s chalanmi.
„Pozriem, pozriem. Je na nich aj ona?“ zaujímala som sa.
„Hej. Tuším tam zbierala také fotky, kde sa s niekým oblizuje. To bolo teda. A keď je už reč o oblizovaní, bola tam aj Verona a celý čas bola nalepená na Andrejovi.“ Referoval mi Maťo. A v tom sa objavila naša milovaná Veronika a začala mi spríjemňovať život.
„Maťo? Rozprávaš jej o tej párty v sobotu?“ zainteresovala sa do nášho rozhovoru.
„Hej...“ odvrkol jej Maťo. Patril medzi jedného z mála chalanov, ktorý Veronu nemuseli.
„A porozprával si jej aj podrobnosti?“ nedala pokoj tá mrcha.
„A ktoré, prosím ťa?!“ zaksichtil jej Maťo. „Ako si sa celý čas lepila na Aďa?“ povedal jej ironicky.
„Napríklad. Hm... Mirka. Fakt ľutujem, že si tam nebola.“ Tá hnusoba. Musela som sa veľmi zdržiavať, aby som po nej neskočila.
„Hej... to teda ľutujem.“ Odpovedala som jej nakoniec pokojne.
„Je s vami nuda, idem.“ Super!
„Konečne vypadla.“ Vydýchol si Maťo, keď bola ďaleko.
„Ako dokáže byť taká odporná?!“ rozmýšľala som nahlas.
„S tým sa musíš asi narodiť.“ Skonštatoval Maťo.
„Asi hej... Mala by som pomaly ísť.“ Povedala som a začala si obliekať kabátik. Maťo sa hneď postavil tiež a ako správny gentleman mi pomáhal sa dostať do kabátika.
„Ďakujem. Maj sa.“ Poďakovala som, rozlúčila sa a objala ho.
„Čauko!“ odzdravil sa.
Ja som vykročila na pospas osudu v opätkových topánkach, ktoré mi aj dnes nanútila mama. Pomaly som vykráčala zo školy a pobrala som sa smerom k autobusovej zastávke. Pomaly som si vykračovala a celkovo bolo málo ľudí na ulici.
Zrazu som uvidela za sebou zaľúbený pár. Usmiala som sa. Pred mesiacom som ešte aj ja tak chodila s Andrejom. Už je to za mnou... Párik sa ku mne približoval a ja som zaostrovala oči, či v nich nespoznám známych ľudí. Boli už dosť blízko mňa a chalana som spoznala. Bol to Peťo! A vykračoval si za ruku s jeho priateľkou, ktorú spomínal. Bola to krásna baba. Kučeravo-vlasá vysoká blondínka so zelenými očami. Mohla by pokojne súťažiť v súťaži krásy. Pokojne by mohla aj vyhrať. Tak na túto proste nemám...
Priblížili sa ku mne a ja som čakala, že sa mi Peťo pozdraví, ale on len chladne vedľa mňa prešiel a tuším, že ešte aj zazrel na mňa. Úder pod pás. Tak toto som nečakala. Tuším som trošku spomalila aj krok a kráčala som s otvorenými ústami od údivu....
Došla som pomaličky na zastávku a on ju opieral o plot a pchal jej jazyk do úst. Bola by som rada bývala na jej mieste. Musela som sa kontrolovať, aby som aj tu neotvorila ústa. Ten jazyk jej pchal tak hlboko...Hm... Tá baba má fakt šťastie.
„Čau!“ veselo ma pozdravila Beky.
„Ahoj.“ Skleslo som sa odzdravila.
„Čo ti je?!“ vybehla na mňa.
„Toto!“ povedala som ukazujúc na Peťa a miss krásy.
„Ach tak...“ toto mi nemohla vyčítať, že mám zlú náladu.
„A ešte k tomu na v škole nahnevala tá mrcha, Verona!“ pridala som ďalší dôvod, prečo sa dnes neusmievať.
„Ty si ju ešte všímaš?!“ zareagovala pokojne Beky.
„Ju sa nedá nevšímať, keď príde za tebou, aby sa ti pochválila, že sa bozkávala s tvojím ex!“ odvrkla som jej.
„No to máš pravdu...“ nemala čo iné na to povedať. Vedela, že mám pravdu.
Konečne nám prišiel autobus. Ja som čo najrýchlejšie nastúpila, nevadilo mi ani, že sa tlačím medzi malými deckami, len som chcela byť už hore. Sadla som si asi tak do stredu autobusu a sledovala som ako srdcevrúco sa lúči Peťo s frajerkou. Napokon som sa na to nemohla pozerať a odvrátila som zrak a pozerala som sa na prichádzajúcu Beky.
Doma som si pomyslela, že by sa patrilo už aj učiť. Tuším také niečo hovorila minule profka, že bude písomka zo sloviny. Tak som sa učila asi pol hodinu. Potom som sa na to vykašľala a išla pozerať telku. Ani Teen Cribs neodvrátili moju pozornosť od toho, čo som dnes videla. Celý deň na to trápilo.