3 MESIACE-29.KAPITOLA
13. 5. 2011- piatok
A dnes je piatok trinásteho. Určite každý z vás pozná tie trápne povery, ktoré sa týkajú piatka trinásteho, typu keď ti cez cestu prebehne čierna mačka, tak neviem čo a podobne... Ja osobne som na tieto povery neverila. Je predsa hlúposť veriť na niečo podobné.
Pokojne som si vykračovala do školy a ani náhodou mi na um nezišlo, že by som dnes mohla mať nešťastie. Vyzeralo to tak, že dnes bude pekné počasie. Mala som na sebe len tenký kabátik a trojštvrťové nohavice. Obzerala som sa, či neuvidím nejaký známy ksicht, no v tom som začula niečí „príjemný hlas“. Išla za mnou Verona.
„Gratulujem ti, Mira! Dokonale ti to vyšlo!“ vrieskala po mne, keď ma dobehla. A toto malo byť čo?! spýtala som sa sama seba. Fakt som si nevedela vysvetliť, prečo do nej vošlo toľko diablov.
„Čo ti je?“ spýtala som sa jej so zdvihnutým obočím. Zaumienila som si nerozzúriť sa, ani keby čo bolo...
„Si taká krava! Ešte sa ma pýtaš?“ odfrkla si a kráčala ďalej. Naozaj som nemala za potreby ju dobehnúť a prosíkať sa jej, nech mi povie, čo sa jej stalo. Skôr či neskôr sa to dozviem, pomyslela som si.
„Pochopíš to? Idem do školy a Verona na mňa začne len tak vrieskať...“ hneď som sa začala sťažovať Lucii. V tom momente som si spomenula, že je s ňou v poslednom čase dosť veľká kamoška, tak som si zahryzla rýchlo do jazyka.
„To určite! Bez dôvodne by určite nevrieskala.“ Automaticky ju začala brániť.
„Čoby nie...“ zašomrala som si pre seba, ale nemala som chuť to ďalej riešiť.
Celý deň v škole bol pomerne nudný. Čakala som, či sa aspoň jedna zaujímavá vec nestane. No stala sa, ale len po škole.
Práve som sa chystala opustiť budovu školy, lebo som išla na tenis. Počula som za sebou kroky. Podľa intenzity úderu som skonštatovala, že to bude chlapec. Kto by to tak mohol byť?
„Mirka!“ ozval sa. Môj prenasledovateť bol Andrej.
„Čau.“ Pozdravila som ho a trošku spomalila krok.
„Máš chvíľu?“ spýtal sa ma a z jeho pohľadu som vytušila, že by mohlo ísť o dosť dôležitú vec.
„Iste.“ Pozrela som na hodinky a rozmýšľala, či mám zahrať nedostupnú, ako to radia v trápnych dievčenských časopisoch. „Tak, čo sa deje?“ spýtala som sa ho, keď sme sa posadili na malý múrik pred školou.
„Ja ti chcem niečo povedať. Len neviem, ako to prijmeš.“ Napísal ma. Naozaj som netušila, o čo mu ide. V tom som si spomenula na nasratú Veronu z rána. Žeby to malo niečo s tým dočinenia?
„No tak mi to už povedz.“ Prikázala mu a on sa ma asi zľakol, lebo to hneď vyklopil.
„Rozišiel som sa s Veronikou.“ Padla mi sánka a doslova. A ani som sa nesnažila skrývať úžas. Bola som nenormálne šokovaná. Tak toto vyvolalo rannú Veroninu zúrivosť.
„Čože?“ ozvala som sa po chvíľke, keď som bola schopná vydať zo seba súvislé slovo, bez akéhokoľvek zajakávania a podobne.
„No... ako si počula. Rozišiel som sa s ňou.“ Zopakoval to ešte raz a ja som zostala ešte raz prekvapená. Len som tam sedela, zízala naňho, slnko na nás pražilo a ja som sa nemala k reči.
„Tak? Nič nepovieš?“ vyzýval ma k reči, ale ja som fakt nevedela, čo očakáva, aby som povedala.
„A čo také by som mala povedať?“ spýtala som sa ho na rovinu.
„Neviem... Trebárs niečo v zmysle: Super! Konečne si dostal rozum alebo tak...“ habkal tam a zdalo sa mi, že sa aj červenal.
„Ale mne je jedno, či s ňou chodíš, čo nie.“ povedala som mu a teraz zostal šokovaný on.
„Čože?“ prebral môj scenár.
„No... ja som sa dala opäť dokopy s Peťom.“ Oznámila som mu pokojne. On vyskočil a vykríkol : „ČOŽE?!“
„Tichšie... no veď o tom nevieš?“ začudovala som sa, že sa táto klebeta k nemu ešte nedostala.
„Neviem! A prečo si sa s ním dala dokopy? Veď je to debil!“ zvyšoval hlas. Okoloidúci ľudia po nás dosť nepekne pozerali.
„Andrej! On to oľutoval... a čo si taký nasratý?!“ zvýšila som hlas aj ja. Nebude tam po mne vykrikovať, pomyslela som si.
„Ja som sklamaný. Keď som sa rozišiel s Verčou, myslel som, že by sme to spolu mohli skúsiť znovu.“ Hlesol. Tak o toto tu išlo celý čas...
„Tak toto nie... Rozídeš sa s ňou a ty si myslíš, že ja sa ti hneď vrhnem okolo krku?!“ nemohla som tomu uveriť. Stále väčšie a väčšie šoky.
„To nie... Ale, keď si sa rozišla s Peťom a ja s Verčou, tak sme to mohli skúsiť.“ Hovoril smutno.
„Ach Andrej... Mne normálne dochádzajú slová z tohto! Akože, keď sa ti jedna zunuje, ideš za druhou? Dosť úbohé.“ Vyčítala som mu.
„To nie... Necháp to takto... Bol to najväčší omyl môjho života, keď som sa dal dokopy s Veronou a že som sa kvôli tomu rozišiel s tebou. Odpusť mi to.“ Začal ma prosíkať.
„Andrej, daj mi radšej pokoj... Ja chodím s Peťom a som s ním šťastná a je len tvoja smola, že si dopadol takto. Koniec koncov môžeš si za to sám.“ Vstala som a pohla som sa smerom na kurty.
„Mirka! No tak počkaj...“ kričal za mnou, no ja som sa už neotočila.
Tenisový tréning dopadol na koniec celkom dobre. Keď je už ten slávny piatok trinásteho, čakal som aspoň, že si vytknem členok, no nepodarilo sa.
Prišiel po mňa Peťo.
„Čau, Miruš.“ Pozdravil ma a načiahol sa po pusu. Ja som mu ju, samozrejme, s veľkou radosťou dala.
„Ahoj, zlato.“ Pozdravila som ho s úsmevom aj ja.
„Tak ako bolo?“ spýtal sa ma, keď sme pomaly išli smerom z mesta.
„Fajn... Ale predstav si.. vieš môj bývalý, Andrej, s ktorým si sa pobil, sa rozišiel s tou Veronou, čo ma vtedy potkla, keď som ti spadla do náručia. A on očakával, že sa k nemu vrátim.“ Vysypala som hneď.
„To fakt? To je už aký pako...“ zasmial sa.
„Hej... Normálne sa cítil byť ranený, že som ho odmietla.“ Zabávala som sa na tom aj ja. Ale uvedomila som si po chvíli, že som dosť zlomyseľná.
„Čo robíš zajtra?“ spýtal sa ma.
„Hm... pokiaľ viem, tak nič.“ Zamyslela som sa na chvíľu.
„Okej, tak si spravíme spoločný program.“ Navrhol.
„Super! A čo budeme robiť?“ chcela som vedieť.
„Nechaj sa prekvapiť.“ Bol tajomný. To sa mi páčilo.
Spať som išla s pocitom, že ma zajtra čaká super deň. Dúfam, že všetko vyjde podľa Peťových plánov.
Komentáře
Přehled komentářů
mám veľmi rada tvoju tvorbu tak v tom pokrčuj !! si v tom dobrá
mrcha vs. 3 mesiace
(olinka, 4. 2. 2012 14:19)mne osobne sa viac páči táto kniha a teším sa na pokračovanie
ja som to vedela
(Cece, 2. 2. 2012 19:20)
no tak precuj nadalsej uz sa tesiiim jak male decko :D :P
waw
(lenka h., 2. 2. 2012 17:40)podla toho by sa ti podarilo dat novu cez prazdniny ??? neda mi to spat
juuuuuuuuuj
(Susy, 2. 2. 2012 15:12)
to sa nám pekne zamotáva !!!
a ja už asi viem kam ju peťo zoberie :P
skvelá
(kika, 4. 2. 2012 12:47)