3 MESIACE-23.KAPITOLA
30. apríl 2011- sobota
Včerajšie zlé počasie našťastie prešlo a mohli sme sa prebudiť do krásneho slnečného rána. Bola pozakrívaná až po krk. Pomaly som sa začala zbierať z postele. Medzičasom som aj zabudla, kto leží vedľa mňa. Keď som ho zbadala, trošku som sa zľakla.
„Čo nespíš ešte?“ spýtal sa ma z polosna Kori a pootvoril oči.
„Neviem spať. Bolí ma hlava.“ Povedala som mu a medzitým sa posadila na posteli.
„Bojíš sa zápasov?“ prehovoril opäť. A už mal otvorené oči viacej.
„Hej. Mám taký ten pocit v žalúdku. Vieš, taký, keď sa na niečo aj tešíš, ale sa toho strašne bojíš.“ Vysvetľovala som mu svoje pocity, no nebolo to ľahké.
„Mám taký istý pocit. Ale tréneri povedali, že máme veľkú šancu to tu vyhrať, keďže všetci sú začiatočníci.“ Povedal a už sedel aj on. Oproti mne, keďže som sa medzitým obrátila k nemu.
„Lenže aj my sme.“ Protestovala som jeho optimistickému pohľadu na vec.
„Ale som s tebou v týme je. To určite vyhráme.“ Povedal mi zo srandy.
„No dobre. Idem si zabehať, ideš so mnou?“ pozvala som ho na ranné behanie.
„Nie. Ja si radšej ešte pospím.“ Tak som ho tam teda nechala a išla sa nahodiť do športového outfitu.
Keď som vychádzala z izby, bola som dosť zamyslená. Ani som si nevšimla, že po chodbe beží nejaká mladík a má v ruke asi päť tenisových rakiet. Ja som vykročila na stred chodby a mladík ako tak bežal, narazil do mňa a prevrátil ma, keďže som mu skrížila cestu.
„Och! Prepáč, prepáč! Ja som nechcel...“ začal sa okamžite ospravedlňovať a pohotovo ma dvíhať.
„To nič. Ja som na chybe. Išla som bezhlavo.“ Zvalila som vinu na seba.
„A ja som mal dávať pozor. Fakt ma to mrzí. Nič sa ti nestalo?“ bol fakt milý.
„Nie, nie. Som v pohode.“ Uistila som ho. „Ty si tu na tom turnaji?“ spýtala som sa ho, keď som mu pomáhala dvíhať rakety.
„Hej. Aj ty?“ prikývol a zbystril pohľad.
„Tiež.“ Odpovedala som krátko.
„Ja som Paťo. Teší ma.“ Vyčaril úsmev od ucha k uchu a vystrčil voľnú ruku oproti mne.
„Mirka.“ Chmatla som mu ruku a jemne ju stisla.
„A kam ideš?“ spýtal sa len tak mimochodom.
„Zabehať si, nikdy takto skoro ráno nechodím, ale neviem spať.“ Vysvetľovala som mu.
„Ak ma počkáš, pôjdem s tebou.“ Ponúkol sa.
„Okej.“ Tak ho teda počkala. On zaniesol rakety do vedľajšej izby a o chvíľu bol späť.
„Poznáš tu nejaké miesto, kde sa dá behať?“ spýtala som sa ho, keď sme stáli pred hotelom a obzerali sa, ktorým smerom by sme asi tak mohli ísť.
„Nie. Dám na svoju intuíciu.“ Povedal. „Poďme tým smerom.“ Ukázal na voľaktorú svetovú stranu a my sme sa tade rozbehli.
Pokojne sme si behali a zadýchane sa rozprávali, keď mi v tom zazvonil mobil.
„Prosím?“ zdvihla som zvedavo, lebo som sa nepozerala, kto volá.
„Ahoj, Miruš! Dobré ráno!“ ozval sa z telefónu Peťov hlas. V duchu som sa usmiala.
„Čaves.“ Pozdravila som ho tiež.
„Tak ako sa má moja športovkyňa?“ spýtal sa.
„Fajn. Som na rannej rozcvičke. Išla som si trošku zabehať.“ Odpovedala som mu.
„Kedy začínate hrať?“ zaujímalo ho.
„Kedy začíname?“ spýtala som sa Paťa.
„O deviatej je nástup.“ Pošepol mi.
„O deviatej.“ Povedala som do telefónu.
„Si tam s Korim?“ spýtal sa podozrievavo Peťo.
„Nie.“ Povedala som jednoducho.
„Tak?“ nedal sa.
„S jedným súperom. Ráno som ho stretla na chodbe a išli sme si zabehať.“ Odpovedala som mu pravdivo.
„A čo ak je to nejaký maniak?!“ prišiel s najhorším možným scenárom Peťo.
„Nevyzerá na to.“ Odpovedala som mu rázne.
„Len aby!“ odsekol Peťo. „Musím končiť. Držím ti palce. Pápá.“ Rozlúčil sa narýchlo Peťo a ja som sa mu ani nestihla odzdraviť.
„Priateľ...“ vysvetlila som jednoslovne Paťovi.
„Je prehnane žiarlivý?“ zasmial sa.
„Asi tak...“ vzdychla som si.
„Aj ja som. Keď na to príde moja partnerka, že som tu s tebou... Dávaj si potom pozor na kurte radšej.“ Varoval ma s úsmevom Paťo.
„Jéj! Ty hráš so svojou partnerkou? To je super.“ Nadchlo ma to. Aj mne by sa páčilo, keby som mohla hrať s Peťom. Ale to je dosť nemožné, keďže on nie je práve na tento druh športu. Futbalová a tenisová loptička sú až príliš rozdielne.
„Áno. Je to fakt super. Aspoň nemôže žiarliť na moju tenisovú partnerku, keďže ňou je ona.“ Hovoril s úsmevom.
„A spoznali ste sa skrz tenis, alebo ako?“ spýtala som sa. Fakt ma to zaujímalo.
„Hej, cez tenis. Začal som chodiť na tenis asi pred takými dvoma rokmi a pár mesiacov nato sa aj ona zapísala a tréner vymyslel, či by sme nemohli hrať spolu. Keďže sme si už v prvý deň padli do oka, súhlasili sme.“ Vyrozprával mi ich príbeh. Celkom milé a romantické.
„To je úžasné. Môj tenisový partner je môj dlhoročný kamarát a rodinný priateľ. S nápadom, že by sme mohli hrať spolu prišiel jeden objaviteľ tenisových talentov, dovtedy nám to ani nenapadlo, že by sme hrali spolu.“ Rozpovedala som svoju story.
„A tvoj priateľ nežiarli na neho?“ spýtal sa ma.
„Čoby nie.“ Trpko som sa zasmiala. „Aj teraz dobre, že sa nezbláznil, keď som mu povedala, že som tu s tebou.“
„Tak ten je teda fakt dosť žiarlivý.“ Skonštatoval Paťo. O nedlho sme sa vybrali naspäť do hotela
Keď som sa vrátila do izby, Kori tam nebol. Napadlo mi, že iste bude dole na raňajkách. Tak bolo. Sedel za jedným stolom so Sisou, Dávidom a napchával sa chlebom a syrom. Prisadla som si k nim a dali sme si raňajky. Porozprávala som im, ako som stretla Paťa.
Bolo pol deviatej, keď sme odchádzali na tenisové kurty. Moje nervy boli na pokraji zrútenia. Strašne som sa bála. Začala som to porovnávať s koncertmi, keď spievam. Tam nemávam vôbec takúto trému. To asi preto, že toto bolo niečo úplne nové pre mňa.
Nástup sa začal až príliš presne. O deviatej hodine a druhej minúte už stáli dvojice tenistov v radoch a čakali, aby začuli svoje mená, predstúpili dopredu a zamávali.
„Marek Koreň a Miroslava Malecová!“ začula som naše mená. V momente som očervenela. Ešteže stál vedľa mňa Kori a podrgol ma, aby som sa prebrala. Potom som sa spamätala a zamávala.
„Hráte hneď druhý zápas, s tými tam.“ Oznámil nám Dávid, keď sme sedeli na lavičke a čakali na ortieľ smrti.
„Vyzerajú dosť namakane.“ Povedala som sklesnuto.
„Ale čo! Veď ten chalan ani nevie držať raketu v rukách. Pozri sa, ako ju drží.“ Komentovala Sisa.
„Dúfajme...“ vzdychla som si a oprela sa. Bolo príjemné aprílové počasie. Bolo asi dvadsať stupňov, dokonalé počasie na tenis.
Prvý zápas skončil a boli sme na rade my. Prišli sme na kurt a začali sme hrať. Mala som pravdu ja, boli naozaj namakaní, ale až do chvíle, keď som prišla na taktiku mojej súperky. Striedala dlhé a krátke lopty. Keď som na to prišla, vždy som vedela, aký úder bude nasledovať. Na moje prekvapenie, a pravdepodobne aj na ich, sme zápas vyhrali v setoch 6:5, 6:4, 5:6. Prehrali sme len jedenkrát. To bolo dobré.
Ďalšie zápasy neboli vôbec také ľahké. Všetko išli v podstate stereotypne....
Z desiatich dvojíc sme skončili ako druhí. To bol teda úspech.
„Prvé tri umiestnenia pokračujú do celoslovenského turnaja dorastencov.“ Oznámil nám pán Babic. Veľmi sme sa potešili.
„Pôjdeme to niekam zapiť?“ spýtal sa ma Kori, keď sme boli na izbe a ja som čerstvo osprchovaná ležala na posteli. Bolo asi osem hodín. Večeru sme mali za sebou, nemali sme už čo robiť.
„Ty veľmi dobre vieš, že nepijem.“ Odpovedala som mu a nehýbala sa z miesta. Bola som sama so sebou veľmi spokojná.
„Ale mohla by si spraviť výnimku. Takéto úspechy sa nedosahujú každý deň.“ Presviedčal ma. Mal pravdu. Umiestniť sa na druhom mieste tenisového turnaja... To je úspech.
„No tak dobre. Môžeme si ísť pripiť.“ Súhlasila som na pokokon. „Ale neožereš sa!“ vystríhala som ho s úsmevom na tvári.
„Tak kam teda?“ spýtala som sa ho a čakala, že príde s nejakým dobrým nápadom.
„Neviem, včera sme išli okolo nejakej krčmy. Ideme tam?“ navrhol.
„Do krčmy?“ pozrela som na neho pochybovačne.
„A kam si chceš ísť pripiť?“ odvrkol mi.
„Čaute! Kamže kam?“ začula som za sebou veselý Paťov hlas.
„Ahojte!“ milo som ho pozdravila a všimla som si, že je tam aj jeho partnerka, ktorú som už stretla na súťaži.
„No kam idete?“ spýtal sa ešte raz.
„Chceli by sme si ísť dakam pripiť, len nevieme kam.“ Povedala som mu a medzitým som okukovala jeho babu. Bola to pekná vysoká brunetka, vôbec sa mi nepodobala na tenisovú hráčku. Skôr na modelku Play Boyu.
„A viete, že aj my, že Zdeni?“ zaplesal radosťou Paťo.
„Hej.“ Usmiala sa na mňa Zdenka.
„Predstavím vás, Zdenka, toto je Mirka.“ Podali sme si ruky so Zdenkou.
„Aj ja by som mala vás.“ Ukázala som na Koriho. „Paťo, Zdenka, toto je Kori.“ Aj oni si podali ruky. Myslím, že si hneď padli do oka.
„Včera som objavil jeden fajnový pub, môžeme ísť tam spoločne ak chcete. Chceme zapiť aj my úspech.“ Navrhol Patrik. Oni sa umiestnili na treťom mieste.
„Tak teda, na naše úspechy.“ Veselo som predniesla prípitok. Ostatní po mne zopakovali „na úspechy“ a vypili sme pohár šampanského.
„Dáme si ešte niečo?“ spýtal sa Kori všetkých.
„Ja už nebudem. Veď vieš...“ povedala som mu.
„Ja si dám. Zdenka, tebe čo objednáme?“ spýtal sa Paťo v dosť veselej nálade.
„Ja už asi tiež nebudem. Potom sa s Mirkou budeme na vás zabávať, čo budete stvárať.“ Tak sa aj stalo. Po pár „frťanoch“ sa chalani tak trošku opili a nálada bola dostatočne bujará, aby sme sa na nich rehotali až k bolestiam brucha.
Do hotela sme sa vracali asi okolo tretej nad ránom. Zajtra bude mať Kori riadne bolesti hlavy, pomyslela som si, keď som vedľa neho ležala v posteli a chrápal. Nevedela som dlho zaspať, tak som rozmýšľala nad uplynulým dňom. Napadla mi aj kombinácia, čo keby som bola voľakedy súhlasila, že budem chodiť s Korim. Ešte predtým ako som sa dala dokopy s Andrejom, Kori ma veľmi chcel. Ale ja som nemala záujem. Čo keby som bola vtedy súhlasila, rozmýšľala som... No nedospela som k ničomu.
Komentáře
Přehled komentářů
Ahojte :) som naozaj veľmi rada, že sa vám moja kniha páči :) A nebojte sa, vy ma nechávate žiť, mňa napĺňa to, že sa vám moje dielo páči a že stále očakávate nové časti :)... len niekedy fakt nemám čas písať. Mám 17 rokov a chodím na strednú... iste viete, že stredná škola zaberá naozaj veľa času :) a čítajte aj naďalej
Re: col
(Susy, 22. 12. 2011 18:03)
máš na mysli COOL ?, lebo ja to čítam 2krát a je to COOL
a ty tu dáš koment, že chceš daľšiu ?, to je blbé nechaj ju ZIT !!!
a kedy bude daľšia ?,
VESELE VIANOCE VSETKYM
ahoj
(lenka h., 20. 12. 2011 19:27)
ahoj všetk kapitoly som prečítala za hodinu a pol a čakám na ďaľšiu :-)
ľubííím Vás cmuq
už je nová :)
(Milka, 25. 12. 2011 14:09)