3 MESIACE-17.KAPITOLA
15.apríl 2011-piatok
Začala som rozposielať pozvánky na moju narodeninovú párty. Narodeniny mám už o týždeň. Akurát na čas. Na Facebooku som vytvorila udalosť s názvom : Mirka´s birthday party. Pozvala som tam približne tridsať ľudí. Už teraz mi je však jasné, že nás tam tridsať ani z ďaleka nebude. Bude nás tam oveľa, oveľa viac. Nie som zástancom alkoholu na oslavách a tak, ale každý bystrejší človek vie, že kde niet alkoholu, niet ani ľudí. Rozmýšľala som, ako by som zohnala nejaký. V mojej dileme mi veľmi rád pomohol, kto iný ako, Kori.
„Počuj, vieš o tom, že robím tú narodeninovú párty.“ Začala som mierne, keď sme odchádzali z tréningu.
„No, dostal som pozvánku na Facebooku.“ Povedal mi. Myslím, že tušil, čo budem chcieť od neho.
„Tak teda ťa aj osobne pozývam.“ Zalíškala som sa, aby mi s tým alkoholom pomohol.
„Ďakujem.“ Odvetil mi s poloúsmevom. Dobre vedel, že teraz bude nasledovať prosba.
„A ja som tak rozmýšľala ako zohnať alkohol. Rodičia mi ho určite nekúpia a keďže ešte nemám osemnásť rokov...“ začala som vysvetľovať, ale skočil mi do reči.
„Hej, zoženiem ti ho.“ Povedal rýchlo.
„Ako si vedel, že to chcem?“ zasmiala som sa jeho bystrosti.
„Keď začneš byť prehnane milá, je to jasné každému.“ Povedal a mala som pocit, že na mne skvele baví. Toto bol za posledný čas náš najlepší a najúprimnejší rozhovor. Od kedy sa ma neúspešne pokúsil zbaliť, nebolo to medzi nami celkom ružové.
„Ach tak...“ došli sme k autu. Ja som sa chcela rozlúčiť, no on zasiahol.
„Zaveziem ťa domov ak chceš.“ Ponúkol sa.
„Aj ty budeš niečo chcieť, keď si prehnane milý?“ zavtipkovala som.
„Nie. Ja som taký prirodzene.“ Vrátil mi to. Schuti sme sa zasmiali a potom som súhlasila, že ma zavezie domov.
„No toto počúvať nebudem!“ vyhlásil, keď som pustila rádio a práve hrala Rihannina pesnička.
„Lebo? Čo máš proti nej?“ tvárila som sa, že som sa urazila.
„Všetko.“ Odsekol mi s úsmevom na tvári. Všimla som si jeho dokonalý chrup. V podstate bol aj celý Kori dokonalý. Prečo ma to len neťahalo k nemu...?! Došli sme na kruháč. Potom som na prechode zočila Veronu ako vrtí zadkom a ide vedľa Andreja. Nedržali sa za ruky.
„Koľko basy by si dostal, keby si ju zrazil?“ spýtala som sa provokatívne a z očí mi sršal jed.
„Dosť. Sorry, ale toto pre teba nespravím.“ Povedal mi a úsmev na jeho tvári stále panoval. „Ešte stále tak žiarliš na nich?“ podpichol ma Kori .
„Nie!“ odpovedala som automaticky.
„Hej... vidno.“ Zamrmlal si pre seba, ale naschvál tak, aby som to počula. Naďalej sme sa podpichovali, smiali sa a boli takí bezstarostní....
„No, díki moc za zvezenie.“ Hovorila som počas toho, ako som sa snažila vyliezť z auta.
„Slušnosť káže povedať niečo v zmysle: Neskočíš na kávu?“ pozval sa „nenápadne“ k nám.
„Ty kávu nepiješ.“ Odvrkla som mu zvesela.
„Urobím výnimku.“ A tak som ho napokon predsa len pozvala na kávu. Došli sme do kuchyne a ja som postavila vodu na kávu. Kori si ako doma otvoril chladničku a začal niečo veľmi intenzívne hľadať.
„Ako je možné, že nemáte mlieko?“ zašomral a ja som podišla k nemu a pozrela do chladničky, či to mlieko tam fakt nie je. Chvíľu som uvažovala, ako to, že to mlieko tam nie je.
„Myslím, že už bolo po záruke a mama ho odložila niekde bokom.“ Prišla som na racionálny dôvod. „Aha, tu je. Ako vravím, už je týždeň po záruke.“ Objavila som mlieko v špajzke a začala hľadať dátum spotreby.
„A nemáte nové?“ vyvaľoval po mne oči Kori.
„Asi nie.“ Odpovedala som krátko a venovala sa vyberaniu lyžičiek zo šuplíka.
„To nič... Daj mi to staré. Týždeň po záruke nie je tak veľa. Potrebujem aspoň niečím prekryť tú hnusnú chuť kávy.“ Zmieril sa s nedostatkom mlieka konečne.
„No iste! Tak radšej nepi kávu...“ odhovárala som ho.
„Ale prišiel som na kávu. Tak budem piť kávu!“ povedal rozhodne Kori.
„Len aby ti z toho dačo nebolo...“ upozornila som ho dávajúc mu mlieko po záruke do rúk.
„Mne? Nesranduj!“ a tak si Kori nalial mlieko do kávy a rozmiešaval to, lebo v mlieku boli čudné hrudky.
„Si si istý, že to chceš urobiť?“ spýtala som sa smrteľne vážne a on sa len zasmial a dal si poriadky hlt.
„Áno!“ odpovedal mi, až keď dopil. Ja som si pomaly chlipkala kávu, samozrejme, bez mlieka. Zašli sme potom do obývačky. Nejako som sa zabudla presvedčiť o tom, kde sú rodičia. Potom som začula krik ako mama vynadala otcovi, že jej berie notebook.
S Korim sme sa len zasmiali a pustili si horor Sirotinec. Voľakedy sme spolu celé večery zvykli pozerať horory. Hlavne na rodinných lyžovačkách, keď sme boli menší. Naši rodičia stále odišli niekde do baru, alebo tak a my poslušné detičky sme zostali v chatke a pozerali horor. Pamätám si, že keď bol Kruh úplná novinka, hneď sme si ho pozreli. Celú noc sme nevedeli spať a navzájom sa strašili pod perinou. Ako deťom nám dovolili spať spolu, teraz by to už bolo asi ťažšie. Keď sme sa vrátili z tej osudnej lyžovačky, bála som sa okrasnej studni, ktorú do záhrady voľakedy naaranžovala mama.
„Už sa bojíš?“ spýtal sa Kori, keď hlavnú hrdinku sotil duch do vane a tuším si zlomila aj nechty.
„Už začínam. A ty?“ priznala som sa a priložila si ruky bližšie k tvári. Pri možnom nebezpečenstve by som si oči rýchlejšie zakryla.
„Ani náhodou.“ Povedal frajersky. A tak sme ďalej bez slova pozerali horor. Hlavná hrdinka prišli do jaskyne, kde kedysi zomrel chlapček so zdeformovanou tvárou. Vtedy som sa tak naľakala, že som zaborila hlavu do Koriho ramena. On ma ochranársky objal a ja som si uvedomila, že to je asi trošku nevhodné. Odtiahla som sa a odkašľala si.
„Idem na záchod.“ Vyhlásil Kori a pomaly sa postavil. Žeby zaúradovala pokazené mlieko? Ja som na to nič nepovedala, len pozerala ďalej film. Keď sa po piatich minútach nevracal, bolo mi to podozrivé a začala som sa báť sama pozerať horor v tme. Zastavila som film a išla sa pozrieť smerom k záchodu.
„Kori? Si tam?“ zakričala som mu klopkajúc na dvere. „Či ťa duch utopil vo vani?“ dodala som po chvíli smiechom.
„Nie... žijem. Ale asi tu ešte pobudnem.“ Zakričal mi naspäť Kori. Ja som spustila obrovský smiech, čo priviedlo otca k tomu, aby mi z hora zakričal: „Čo sa deje, Miruška?“
„Kori dostal hnačku!“ zakričala som do celého domu.
„Ako... nemusia to vedieť aj vaši desiaty susedia!“ protestoval Kori spoza dverí.
„Ale musia!“ dusila som sa aj naďalej smiechom.
„Pali, choď mu dať tie kvapky, čo si minule jedol ty.“ Začula som aj mamin hlas. Otec zišiel dole aj s kvapkami v ruke a dal mi ich so slovami: „To by mu malo zastaviť...“ radšej nedopovedal a vrátil sa hore.
„Kori? Môžeš na chvíľu otvoriť? Podám ti kvapky.“ Hovorila som už pokojnejšie.
„No! Aby si omdlela.“ Nesúhlasil s mojím plánom.
„Zapni si vetrák, ty logika.“ Nedala som sa klopkala na dvere.
„Myslíš, že nie je zapnutý?!“ odsekol mi podráždene.
„Zadržím dych na chvíľku a nebudem sa kukať, len už otvor.“ Kori napokon privolil, ja som mu cez tenunkú škáročku podala kvapky a hneď zase zabuchol dvere. Ja som si išla zatiaľ sadnúť do obývačky, ale horor som nechcela sama pozerať.
Približne o 15 minút vyšiel Kori celý spotený zo záchodu. Riadne mu to mlieko muselo prepumpovať črevá.
„Si v pohode?“ spýtala som sa s úsmevom a zadržiavala smiech.
„Hej! Len nepovedz, že si mi to hovorila.“ Pomaly, ale iste získaval dobrú náladu.
Dopozerali sme horor, navečerali sa a nahováral ma, aby som s ním išla na, ako to on hovorí, „disku“.
„Nie! Ja do toho bordelu nejdem!“ protestovala som, keď ma nahováral.
„Vôbec to nie je bodrel, Mirka!“ protirečil mi. „Bola si tam už vôbec?“
„Nie a ani neplánujem ísť.“ Zaprela som sa a dala ruky vbok.
„Prídeš o veľa. V pondelok ti porozprávam, čo všetko som zažil.“ Potom sme sa rozlúčili a on sa sám vybral na tú jeho povestnú „disku“.
V podstate som celý deň prežila s Korim. V škole bola nuda, nemala som o čom hovoriť... A Peťo sa zase na mňa vykašlal. Ten sa o mňa stará asi, len keď sa veľmi nudí.
Komentáře
Přehled komentářů
supeer, už čakáám na pokračovanie, s tým Korim to bolo najlepšie!!! :DD
:DDD
(A.K., 20. 10. 2011 19:27)