3 MESIACE-1.KAPITOLA
3 mesiace
Vôbec neviem, ako začať rozprávať svoj príbeh. Všetko prišlo tak náhle a tak náhle to skončilo. Zrazu sa objavil v mojom živote. Zasiahol ma ako blesk a potom len tak zmizol. Oznámil mi, že odchádza a odišiel. Proste odišiel. Nemôžem povedať, že bez rozlúčky. Ale nechal ma samú. Tu v tomto veľkom zlom svete. Pobalil si veci a nadobro zmizol. Sľuboval mi, že zostaneme v kontakte, ale nestalo sa.
17. marec 2011- štvrtok
Práve kráčam do školy. Ráno sa mi ako obvykle nechcelo vstávať, tak som sa nestihla ani namaľovať a išla som len tak „naľahko“ do školy. Kruhy pod očami svietili na metre. No prosteste sa mi ráno nechcelo upravovať. Vlasy som si vypla do chvosta, „nahodila sa“ do obyčajného červeného trička, spod ktorého mi vykúkalo čierne tielko a do tmavomodrých riflí. Nezaťažovala som sa veľmi štýlom. Dala som si len tenký kabátik, už je dobré počasie. Strašne sa teším!
„Ahoj Mirka!“nadšene ma privítal Andrej, môj priateľ. Zato on bol vyobliekaný dosť štýlovo. Nechápem, prečo sa so mnou dal vôbec dokopy. No niečím som mu asi musela učarovať. Ale čím...?
„Čau zlato...“ usmiala som sa naňho a pobozkala ho. On mi bozk opätoval, až to vyvrcholilo do dlhého a vášnivého bozku. Všimli sme si, že sa k nám blíži moja triedna, tak sme to ukončili a vykročili smerom ku škole. Triedna totiž nepodporuje romániky. Ako by aj mohla, keď je to stará zatrpknutá šesťdesiatnička?!
„Vyzeráš úžastne, ako vždy!“ čo to trepe?! Zabudol si dať šošovky? Dávnejšie nosil okuliare, ale teraz pre štýl zvolil šošovky.
„Nekecaj, ráno som so sebou nič nerobila...“odsekla som mu.
„Ty si aj tak krásna.“ Povedal mi s úsmevom a pritúlil sa ku mne. Potom sme kecali o tom, čo nás čaká škole a po škole sme mali ísť do spevokolu, kde účinkujeme obaja.
Škola prebehla pomerne v pohode. Až na fyziku. Ja na tento predmet nemám logiku. Nech ju hladám, ako ju hladám, nejde to... Asi nemám v sebe gén, ktorý dáva vznik logiky na prírodovedných premetoch. Prečo len mám takú smolu?!
„A odpovedať nám príde...Miroslava Malecová.“v tej chvíli mi stuhla krv. S úžasom som sa pozrela na učiteľa, či to myslí vážne. „No poď!“ vyzval ma znovu, keď videl, že som sa ani nepohla. S ťažkosťami som sa postavila na nohy a nejako sa dopravila pred tabuľu. Jasné, že som sa cetou potkla o niekoho tašku...
„Spusti posledné učivo.“ Prikázal mi učiteľ. No ja som si nedokázala spomenúť, čo sme vlastne preberali. Cítila som ako chytám farbu a červenám sa...
„Prehltla si si jazyk?“ zavtipkoval učiteľ, no mne to vôbec nepripadalo smiešne. Zopár ľudí sa zasmialo, no ja som tam len stála ako taký „lúzer“ Zázrak, osvietilo ma!
„Prúdenie reálnej kvapaliny....“ začala som nesmelo. „Ideálna kvapalina je nestlačiteľná, je bez vnútorného trenia a je dokonale tekutá. A reálna kvapalina je málo stlačiteľná, s vnútorným trením a...a je dokonale tekutá.“ Na konci som trochu zaváhala, ale vyšlo to zo mňa. Dohovorila som mu nové učivo, spýtal sa ma na niečo z opakovanie a predtavte si, dostala som jednotku. Sama som tomu nemohla uveriť. Na miesto som išla s úžasom v tvári.
„Gratulujem!“ zagratulovala mi Lucia, moj spolusediaca a zároveň aj najlepšia kamoška.
„Díki... Nechápem, ako som to zo seba vypotila.“povedala som jej stále prekvapená,ale šťastná. Kto by aj nebol šťastný, keď dostal jednotku z fyziky.
Konečne nastalo pol tretej! Čas, kedy nám začína spevokol. Naša „trénerka“ Soňa tam bola ako prvá, ja som prišla hneď za ňou a postupne poprichádzali ostatní členovia: Veronika-flautistka, Andrej-klavirista, Kubo-gitarista, Ja, Jana, Monika, Viki, Lenka, Martin a Adam-speváci.
„Okej, takže dnes začneme nacvičovať novú pesničku. Je Od Miky, určite ju všetci poznáte, bolá sa Happy Ending.“ Oznámila nám s úsmevom. Myslím, že Soňu som nikdy nevidela smutnú. Tá životná energia, ktorá z nej žiarli bola úžastná. Dodávala energiu aj mne a tak ma tá pesnička dokázala nadchnúť, aj keď som ju nemala veľmi rada. „Pustím vám ju, ak ju predsa len niektorí nepoznáte.“ Vytiahla mobil z vrecka a pustila pesničku. V polovici pesničky sme si už začali podaktorí do toho aj pospevovať... „Takže najprv by sme si mali zvoliť sólistku. Nejaký dobrovoľník?“ poobzerala sa, či sa niekto „nehlási“ ... Ale nie. Ja som sama odvahu nemala sa prihlásiť, ale zvládla by som to. „Mirka? Skúsiš to?“ keď ma oslovila, hneď ma to potešilo.
„Jasné.“ Pritakala som, asi až priveľmi nadšene. Ale nevadilo mi to. Hlavne, že budem mať sólo. Ja proste spev milujem. Takmer viac ako Andreja....
„Dobre, teším sa. Tak poďme si skúsiť refrén.“ Povedala nám Soňa, my sme ju poslúchli a snažili sa zaspievať to čo najlepšie. Išlo nám to... Spievali sme asi hodinu, potom nám dala prestávku. „Okej, choďte sa trošku vyvetrať o 10 minút pokračujeme.“
„Aďo? Ideš von?“ spýtala som sa Andreja, keď takmer všetci poodchádzali z triedy...
„Ja...nie. Musím si s Veronikou prejsť túto časť,“ Povedal mi. Nerobila som si z toho nič. Jednoducho sa potrebovali zladiť. To je všetko. Nechcela som žiarliť, aj keď Veronika bola fakt kočka. Vysoká blondínka... a ďalej ju ani nemusím opisovať. Dokonalá baba, akou ja nikdy nebudem. A ani nechcem byť.
„Aha, no fajn,“ Odvetila som trochu sklamane. Vyšla som z triedy v ktorej sme nacvičovali a zbehla von, rovno za ostatnými. Kecali tam, smiali sa a ja som sa pridala k nim.
„Ty, Mirka, dones prosím ťa foťák. Je v mojej taške, toto musím odfotiť!“poprosila ma Viki. Večne všetko fotila! Závisláčka... Ale poslúchla som ju. Vyšla som opäť po schodoch, ale čudné mi bolo, že nepočujem flautu, ani klavír. Nemali Andrej a Veronika náhodou nacvičovať?! Vošla som do triedy. Flautu mala položenú na stole a on sa opieral o klavír zozadu a rozprávali sa. Veronika s ním značne flirtovala. A on sa nebránil.
„Tak? Už ste si prešli tú časť?“ spýtala som sa naštvane. Oni si to neuvedomili a naraz odpovedali: Áno.“
„Fajn!“ odsekla som a vzala foťák z Vikinej tašky. Zišla dole a dala Viki foťák.
„Si v pohode?“ všimla si, že mi niečo je.
„Hej.“ zaklamala som.
„Čo tam robia tí dvaja?“ Viki hneď odhadla, o čo ide.
„Verona s ním flirtuje a on sa vôbec nebráni!“ Nenávidela som ju v tej chvíli.
„Nuž.“ Nevedela, čo povedať, ale prekvapene rozhodne nevyzerala. „Ja... som ti to nechcela ukazovať, ale keď je to už takto, tak by si asi mala vidieť jednu fotku.“ Zapla foťák a chvíľu doňho ťukala až našla jednu fotku. Bolo to vystúpenie nášho spevokolu. Stáli sme tam všetci vedľa seba a na kraji stála Verona a držal ju Andrej. Bolo by v pohode, keby ju držal za pás, ale on jej držal zadok.
„Ach, tá mrcha!“ vypľula som zo seba.
„Ale keby niečo, nemáš to odmňa.“ Dodala Viki.
„Jasné, v pohode.“ Ubezpečila som ju a pomaly sme sa zchádzali naspäť do triedy.
Tvárila som sa akože je všeko okej...Nemala som náladu na scény. Tú spravím Andrejovi v súkromí. Zostali sme v spevokole asi ešte hodinu a potom som musela letieť na autobus.
Autobusom už nešielnikto známy ku komu by som sa mohla pripokojiť a prípadne pokecať. Kamošky už šli skorším autobusom. Tak som tam stála sama.
O chvíľu som videla ako prichádzajú nejakí chalani na zastávku. Došli. Sadli si. Pofajčili. Nastúpili do autobusu spolu so mnou. To je teda úžastná náplň života!
Doma som kôli tomu sprostému spevokolu nedokázala zaspať. Verona a Andrej spolu niečo riešia. Ale ja sa nechcem hádať s Andrejom. Verone chcem však vyškriabať oči. Asopň by som jej zmazala tú hnusnú očnú linku...
Komentáře
Přehled komentářů
Ahojte! Tiež mám svoju stránku, volá sa www.nastrednej.estranky.sk. Píšem tam príbeh o dievčati menom Kate, ktorá chodí na strednú a momentálne zažíva obdobie plné lásky a sklamania... Dúfam že sa vám kniha bude páčiť a určite stojí za prečítanie.
P.S.: Druhú kapitolu pridám po prvom vašom komentári.
:) :) :)
(Milka, 24. 4. 2011 19:42)no v podstate to mozno ej tak trochu o mne a lucii,a le to sa tui zda len teraz, v dalsich kapitolach tit o bude pripomonat urictwe nebude :D a dakuej :)
for Milcus
(lucy, 24. 4. 2011 15:17)milka ze to uz tak pospicha na ja guut nice : ))) sehr schon a este ten vyber mien nieco mi to pripomina ale budem ticho mno :d ... 5 *
Re: for Milcus
(misha , 24. 4. 2011 19:40)mne to pripomina vas dve :D len keby v tomto príbehu nebola hl. hrdinka mirka ale keby namiesto r dala l tak presne vy dve este aj ten spevokol no milka si vynikajuca v pisani najprv mrcha potom toto no naozaj fajnove dufam ze teraz sem budes davat castejsie dalsie kapitoly ako predtym v tvojej prvej knihe za ktorou mi bude smutno ;( ta mrcha mi bude chybat ... ale aj tak ti drzim palce pri pisani milka
jééééj
(Milka, 24. 4. 2011 15:10)ooo ake potesive, ze mam faninku :) fakt sa velmi tesím :) a budem sa snazit davat to sem viac nacas :D vazim si to :)
fakt pekne.. :D
(betusqa :*, 24. 4. 2011 13:23)ahoj:)) asi sa nepozname no ja teba uz trosku hej :D som tvoja faninka uz dost dlho a rada citam tvoje nove vytvory :DD vzdy sa tesim sa nove kapitoly ktore sem "nacas" pidavas :DD naozaj zaujimave citanie :) mam podobnu skusenost a paci sa mi akym sposobom spracuvas dnesnych teenegerov:) p.s. tato nova kniha je fakt cool som rada ze sa tu najde nikto ako ty kto ma vzdy dokaze prekvapit svojou pisatelskou zrucnostou a mne kazdykrat viac blizsim dejom..dakujem ti :*)) a drzim ti palce v dalsom pokracovani tvojej tvorby :)))
Moja stránka
(Diana, 26. 6. 2011 10:39)