3 MESIACE- 39. KAPITOLA
7.6. 2011- nedeľa
A bol tu ten veľký deň, keď malo všetko vyjsť najavo. Ráno som spala dosť dlho, keďže som minulú noc nemohla zaspať zo známych dôvodov. Len som sa tak prekopŕcala v posteli a ruka mi spočinula na bruchu.
„Si tam?“ šepla som a pohladkala si svoje imaginárne dieťa. O chvíľu som sa spamätala a prestala to robiť. Veď ja nie som tehotná. Teda... nemôžem byť! Nereálne.
„Dobré ráno.“ Pozdravila som rodičov pri raňajkách.
„Miruška, cítiš sa dobre?“ zvolala melodramaticky mama, keď ma zbadala. Zrejme som vyzerala brutálne zle.
„Hej, len som sa nejako zle vyspala.“ Povedala som popravde.
„Ach tak... tam je čaj, nalej si.“ Ukázala niekde na linku a ja som pohľadom hľadala čaj. Potom sme sa v pokoji naraňajkovali a ja som podvedome čakala na telefonát od Peťa.
Zazvonil mi mobil a ja som bleskovo vyskočila na nohy a bežala k mobilu.
„Prosím?“ zvolala som.
„Čau, Mirka. Máš teda čas?“ spýtal sa prihlúpo.
„Jasné, príď.“ Prikázala som mu.
„Počkaj, počkaj... môžem až poobede, okej?“ vyjednával. Kurník šopa! Čo mohlo byť dôležitejšie ako zistiť, či som tehotná. Typický on.
„Fajn, ale príď čo najskôr.“ Prikázala som mu.
„Dobre, ahoj.“
Nepozdravila som sa mu, len som zložila.
„Kto to bol?“ začvirikala mama.
„Peťo.“ Povedala som sucho.
„Ach, Peťko... Príde dnes k nám?“ spýtala sa celá natešená. Donedávna bola proti nášmu vzťahu kvôli zlým rečiam a teraz toto... Ja ju už fakt nechápem.
„Hej.“ Pritakala som.
„Tak aby som niečo upiekla.“ Ožila pohotovo a zmizla v kuchyni. Určite išla vyhrabávať Recepty starej materi.
Obed prešiel. Ja som sa len zožierala, že kde v riti trčí Peťo. Konečne zazvonil zvonček a vo dverách sa objavil Peťo aj s tajomnou igelitkou. Čo len mohla ukrývať?!
„Ahoj!“ pozdravil ma a zdvihol kútiky úst.
„Čau, poď.“ Ustúpila som z dverí, aby mohol vojsť.
„Peťko! Poď ďalej.“ Zajasala mama, keď stúpil do domu. „Nehanbite len sa pokojne pobozkajte aj predo mnou. Mne to nevadí.“ V živote som sa necítila trápnejšie ako v tejto situácii.
Peťo ma pohotovo pobozkal, aby sa mam tešila. Ja som sa na neho pozrela pohľad, čo ti šibe?!
„My pôjdeme ku mne.“ Oznámila som mame a ťahala Peťa za sebou.
„Okej, o chvíľu vám donesiem koláčiky, ešte sú horúce.“ Vytešovala sa našou „Love story“.
„Tak... poďme na to.“ S ťažkosťou som sa nadýchla a vystrčila ruku oproti Peťovi, aby mi podal obsah igelitky. Bol tam malý elegantný tehotenský test. Nešikovne som ho otvorila.
„Teraz čo?“ pozrela som na Peťa ako blbeček a čakala, že mi to vysvetlí.
„Nacikaj na toto,“ ukázal mi biele políčko. „a ak sa tak objavia dve čiarky si tehotná, ak jedna, nie si.“
„Dobre.“ Ja som zmizla v kúpeľni. Robila som presne to, čo mi Peťo prikázal.
Medzitým som začula mamin hlas ako šteboce v mojej izbe. Núkala Peťovi koláče a on si bral. Dúfala som, že mal toľko rozumu a obal od testu skryl. Našťastie mal toľko rozumu.
Začula som buchnutie dverí, mama zrejme odišla. Vtedy som vyšla z kúpeľne ja.
„Teraz počkáme desať minút.“ Povedal mi Peťo. Sadla som si vedľa neho na posteľ a spomínala na ten deň, keď bol u mňa v izbe prvýkrát a keď som ho usadila na stoličku, na ktorej bol bodrel. Aj teraz tam bol bodrel.
„Peťo...“ ozvala som sa potichu. On sa na mňa pozrel a čakal, čo mi vylezie z úst. „Čo spravíme, ak bude pozitívny?“
„Tak sa o to dieťa proste postaráme. Ja som vždy chcel mať deti. Je síce pravda, že nie v takomto veku, ale ak predsa, my to nejako zvládneme. Ja budem matku môjho dieťaťa milovať a aj keď ma ona možno teraz nenávidí, snáď sa to časom zlepší.“ Povedal mi a chytil ma za ruku.
„Ale, ale... ja na takéto niečo ešte nie som vôbec pripravená. Veď ja sama som ešte dieťa, čo potrebuje výchovu.“ Tlmočila som mu svoje myšlienky.
„Veď aj ja, ale ak sa to predsa len stane, my to zvládneme. Myslím, že by sme mu dokázali vytvoriť dobrú domácnosť a zázemie.“ Utešoval ma. Trošku to asi aj pomáhalo.
„Čo by si chcel, aby to bolo?“ spýtala som sa. Samú ma prekvapilo, čo mi to vyšlo z úst.
„Ehm,“ odkašľal si. „Asi dievčatko. Keby bolo také krásne a nadané ako ty, bol by som tým najšťastnejším človekom na svete.“ Povedal dojemne. Mala som slzy na krajíčku. „Ty by si čo chcela?“ spýtal sa ma pre zmenu on.
„Ja by som chcela chlapčeka. Bolo by super, keby vedel hrať futbal tak ako ty.“ Usmiala som sa na neho. Objal ma a tak sme tam sedeli ani neviem ako dlho. Ale bolo to tých najdlhších desať minút v mojom živote.
„Už by to malo byť.“ Povedala som pozerajúc sa na hodinky.
„Hej.“ Prikývol a načiahol sa po test.
Naraz sme sa naň pozreli. Bola tam jedna čiarka. Vydýchla som a nenormálne mi odľahlo.
„Nie si tehotná.“ Povedal Peťo a v jeho hlase som čakala niečo ako sklamanie.
„Ty si... ty si sklamaný, či čo?“ pozrela som nechápavo na neho.
„Ja neviem. Toto mohla byť posledná nádej na záchranu nášho vzťahu. Takto by ťa bolo niečo pripútalo ku mne, ale teraz už viem, že ťa nič ku mne neviaže.“ Povedal mi a zvesil hlavu.
„Peťo, ty veľmi dobre vieš, že náš vzťah by nemal budúcnosť. Aj keby sme spolu zostali, bolo by to krásne nejaký ten čas, potom by si zase niečo posral a zase by sme sa len trápili. Aký to má zmysel?“
„Niektoré veci nemusia mať zmysel. Ja ťa ľúbim, aj keď to možno zmysel nedáva.“ Vyznal mi lásku.
Ja som pokrútila nesúhlasne hlavou, ale spravila som niečo, čo by som nebola čakala od seba ani ja sama. Objala som ho a pobozkala.
„Vieš Peťo,“ hovorila som mu, keď sme schúlení ležali na mojej posteli. „si strašný sebec a sviniar. Za každým prídeš, niečo povieš, ja ťa odmietnem, ty zase niečo povieš a ja ako taká krava ti odpustím. Prečo?“ buchla som ho hrudi.
„Vieš prečo? Lebo ma miluješ.“ Povedal pokojne a opäť ma pobozkal. Bolo také príjemné cítiť jeho bozky a každý jeden som mu opätovala. Neviem ako dlho to trvalo, ale bolo to krásne. Po dlhom čase som bola zase šťastná.
Šťastná krava, ktorá nedokáže neodpustiť ani tomu najväčšiemu sviniarovi na svete.